Dotyky

Sušila slivky a šípky, voňala borovicou. Milovala voňavé sviečky a mala vždy pri posteli odloženú knihu o krajine víl a škriatkov. Býval som vo vedľajšom dome, chodieval som za ňou, keď snežilo. Obaja sme sa pozerali von oblokom, pili škoricový čaj a ja som jej rozprával príbeh.

„Kedysi tam býval chlap, ktorý chcel oklamať ženu.“ Povedal som vetu a pozrel jej do očí. Bol som do nej hrozne zamilovaný a z jej očí ku mne taktiež bolo niečo pekné vidieť. Uvedomil som si ako milujem jej oči, keď sa smejú. „Tak tá šarmantná a neodolateľná žena...“ „Ako ja.“ Skočila mi do rečú. „Áno, ako Ty, tak ona mu raz nasypala čierne korenie do gatí a on vystrájal. Behal po celom svete a nenávidel všetko. Potom sa upil k smrti.“ Povedal som,zatváril som sa veľmi skormútene a chcel ísť domov. Predsa len, večeru bolo treba uvariť, do kachľovej pece nahádzať polená a prečítať si ďalší verš zo starej Eddy.

Zaspával som s pocitom, že sa jej dotýkam a potom mi napadlo v gebuli. „Čo keby som s ňou chodil tancovať.“ A zaspal som. Ďalší deň som utekal z práce a hneď šiel k nej. Nikto doma. I preto som jej napísal list a hodil do schránku.

„Budeš so mnou chodyť tancovať? Nerád po večeroch hrizjem do dreva. Ďakujem.“

Ani nie o pár hodín mi voľakto zaburácal na vráta. Prišla s tým svojim lišiackym úsmevom, tmavými nohavicami a hrozne rozkošným úsmevom. Vonku pršalo a tak som ju pustil ďalej.

„Čo je to za gramatika, ty truhiroh! Samo Cambel sa musí v hrobe obracať ty lunt, čavargoš, čvarga, mirha, ty kujón, bosorák, strigôň, bezbožník, ľahtikár, sviniar, oplan, gajdoš, čurdoš, murko jeden!“ Veselo si sadla k peci a chytala sa za hlavu.

„Murko? Čo som kocúr?“ Hovoril som.

„Nad tebou som už dávno zlomila palicu ty ancikrist! Tak tancovať sa ti zachcelo, čo?“ Opýtala sa.

„Isteže. Nehovor, že sa ti nebude páčiť, keď ja také bulo ti bude stúpať po nohách, dýchať ti na krk a rozosmievať ťa o tom, ktorý zväzok dejín urológie je vhodný do postele.“ Povedal som po tichu.

Smiali sme sa asi celý večer. Bolo tak hnusne, že prespala u mňa. Ráno som nevedel ako ju zobudiť, tak som šiel do sprchy. Keďže som ju videl ako tam spí a ako je odetá, sprcha bola studená. (Pre nechápavých, studenú vodu som používal proti kašľu.)

Tancovalo sa príjemne, vždy, keď som ju chytil za jej krehké plece, pošteklilo ma to. Obaja sme v sebe akoby vibrovali. Po tancovačke sme chodievali do cukrárne. Tam sme si vždy objednali nejakú dobrotu a ja som vyprával o tom ako som v práci bojoval so Solarisom. „Ty máš vždy také erotické príbehy.“ Hovorila, keď ju nudilo, čo som riekol. A tak som jej čítal Modlitbu o Afrodite, alebo Fanny Hill a obaja sme radšej šli spať každý oddelene.

Jedného dňa sme šli tancovať a ona mala iné vlasy. Najprv som sa tváril, že som si toho nevšimol, asi po polhodine, keď sa na mňa mračila, som prehodil len tak, „Tie vlasy s tebou dačo robia a so mnou tiež.“ A to sa rozosmiala. Hrozne sa smiala. „Snáď si si nemyslela, že som si ho nevšimol.“ A usmial som sa tak svojsky. Žiarili jej oči, keď videla tie moje dve jamky ako sa usmievam.

„Nechceš chodiť plávať?“ Spýtal som sa jej, keď sa smiala. Zmenila výraz tváre a začala, „Ty ma chceš vidieť v plavkách, čo?“ Hovorila pomaličky a mal som pocit, že si chce strčiť ruku do úst, aby sa nesmiala.

„Nebudem ťa z nich vyzliekať.“ Hovoril som veľmi vážne. „Ani pohľadom?“ Pošteklila ma.

A tak sme šli plávať, chvíľku sme boli jeden k druhému hanbliví. Možno preto sme sa skoro schovali pod vodu. Po nejakom krátkom čase sme ten stres obaja odchytili. Smiali sme sa, rozprávali zážitky ako kto kedy čo robil na plavárni a naše oči sa približovali.

Plával som kraula a dostal som záchvat smiechu tak, že som sa skoro začal topiť. Prišla ku mne a hovorila srdcervúcim tónom, „Ta, co ci?“ A ja som sa začal ešte viac smiať. Do toho ona spustila neplač a ja som sa rehotal ako divý. Povedal som jej teda tú príhodu. „Jedného dňa som plával s kamarátom a on chcel prísť za voľajakou slečnou a povedať jej, Slečna, ale tie prsia, nič moc.“ Hovoril som jej a bál som sa ako to príjme. Prskala smiechom. Sedeli sme pri sebe a naše kolená a stehná sa o seba dotýkali. Pozrela sa na mňa, celá mokrá a strapatá. „A čo moje prsia?“ Pošteklila ma pohľadom a priblížili sme k sebe pery. Do toho ja som urobil tú romantickú vec, že som skočil do vody. Nechcem vedieť, čo za slová použila vtedy.

Kráčali sme domov a rozprávali si príhody zo školy. Ja som jej povedal ako som raz doniesol učiteľke kvety a tie nemali kvet, lebo nejaký hrdina mi odstrihol kvet a ostala mi stonka s tŕňmi. (Alebo stopka?)

Rozlúčili sme sa pusou na líce a usmiali sa. Túžil som po nej dňom i nocou, stretával sa s ňou a robil jej neplechu. Občas sa jej dotkol ucha, vymyslel som si, že ma štipol kliešť a mám pocit, že je na krku. (V decembri.) Miloval som jej dotyky, vedela, že si vymýšľam a preto sa ma viac dotýkala. Povedal by som, že sa tešila na to, čo si zasa vymyslím.

Chcela, aby som jej chytil tričko, tým, že aká je to krásna látka.

Párkrát sme sa šli niekde vyšantiť a občas sme do seba buchli. Viacmenej sme si na to zvykli, kontrolovali sme sa, či sme pri sebe. Keď jeden u druhého prespal, tak sme už spali na jednej posteli. Ono k tomu došlo takto.

„Tak dobrú noc harvepino.“ Povedal som jej.

„Dobrú noc nórsky trol.“ Smiala sa pod perinou.

„A nieže ma budeš v noci strašiť.“ Nedalo mi.

„A teba nieže zožerie nejaká príšera. Niežeby som sa o teba bála, skôr o tú beštiu, čo by sa s ňou stalo.“ Povedala.

„Existuje dva spôsoby ako sa ochrániť od príšery.“ Hovoril som jej.

Horela sviečka, vypitá fľaša od vína bola za posteľou a v kachľovej peci sa kúrilo.

„Počúvam ťa.“ Nedala sa.

„Jeden je ten, že napíšeš smsku 50. ľuďom, nech pošlú tú správu po všetkých čertoch chmárach.“ Začal som svoju prednášku.

„Mne je zima.“ Hovorila len tak.

„Tak poď ku mne spať. Ale nieže ma znásilníš. Také poznám, najprv ma znásilnia a potom na seba ani číslo nenechajú.“ Nedal som sa.

„Veď sám dobre vieš, že ak by som sa na teba (z)vrhla, neodolal by si.“ Povedala.

„Ja viem. Preto si každú noc spievam uspávanku.“ Šeptal som záhadne.

Ľahla si ku mne, samozrejme, že schválne na mňa spadla a ja tvárila sa, že to sa stáva.

„Pevne vyhlasujem, že nie som policajtka.“ Riekla.

„Ani ja nie som toledský škrtič, čo zabíja policajtky na motorke.“ Vybuchol som smiechom.

„Ako si vedel, že narážam na mash?“ Smiala sa.

„Normálne. No, poďme už spať, lebo ráno to bude kalvária. Tak dobre spi a keby dačo, tak ma zobuď.“ Povedal som.

„Dobrú noc.“ Povedala a obaja sme zaspali.

Pochopiteľne, že som chcel iné veci robiť ako spať. A riešiť trojný bod vody to nebol.

„Spíš?“ Opýtal som sa jej.

„Hej a ty?“ Odpovedala.

„Mne sa nechce. Nechceš sa o dačom rozprávať?“ Opýtal som sa jej.

„Nechcem. Čítaj si písmenkovú polievku.“ Povedala a odvrátila sa odo mňa.

Ráno sme sa zobudili vedľa seba, držiac sa za ruky. Voňala krajšie ako burizony a šli sme do práce.

Jeden večer sme šli po ceste, ktorú svietili lesné lampy. Oči jej svietili akonáhle som vyčaril kompliment. Začal som ju hladiť po vlasoch. Bozkávali sme sa tak vášnivo, že ani neviem ako som jej dal tričko pod ruku. Už sme vedeli, že sa nebudeme hrať na toledských škrtičov.