Ocitneme sa v stredovekom,
zasneženom Fínsku a práve sa stavia katedrála v Turku a sneží.
Mrznú nám nohy a vonia dym všetkých dobrôt, ktoré sa napečú.
Vlastne sa ani nevie, kto je hlavným hrdinom, okolo koho sa točí
hlavná dejová línia. Preto nás zaujíma spôsob rozprávania
tejto fínskej historickej prózy, ktorý pojal Lauri Haarla
majstrovsky. Ak máte chuť po histórii, krvi, rynčania ocele a o
láske, skúste siahnuť po knihe Hořící peřeje.
Je to kniha o krvi rodu
Kurku, ktorý je tvrdý. Má možno kruté pravidlá, ale tak ich
zaviedli ešte dávno. Začína sa to všetko odohrávať v kláštore,
kde duchovný je asi jeden z najsympatickejších duchovných, akú
som mal tú česť spoznať v knihách.
Takisto je príjemné
čítať šteklivú konverzáciu medzi maliarom a Markétou. Je potom
zaujímavé sledovať ich vývoj, keď sa stretnú po veľmi dlhom
čase. Láska je teda dosť veľkým motívom k písaniu. Trošku som
cítil rozprávkový námet. Žene dohodnú manželský život so
starým chlapom, ona však miluje iného. Toho, ktorého jej brat
zabije.
Nebudem ďalej písať o
deji, ten je príliš individuálny. Dej si každý predstaví inak,
postavy prinášajú svoj pohľad a takisto konajú. Mne osobne sa
tam páči ten malý chlapec, ktorý príde na svet aj keď jeho otca
zabil chlapcov strýko. Asi jeda z najmilších častí je tam ako s
malým dievčatkom sa zatúlajú v zime a chlapec sa snaží
prejavovať znaky rytierstva. Chce ju chrániť.
Ide o ságu, každá
postava tam má svoju históriu a Lauri Haarla nám ukázal, prečo
postavy konajú ako konajú. Je to kniha o 13. storočí, preto som
mnoho vecí nevedel. Fíni sa bili s Nórmi, Švédmi, Rusmi a
takisto ani Laponci nie sú stále mierumilovní.
Je to drsná severská
príroda, ktorá má krv na snehu a mnoho zmyslov vášne. Sú tam
pasáže, ktoré nám ukazujú život starých Laponcov a Fínov.
Napríklad dom pri mori, kde je loďka, rybolov a slnko, ktoré páli
chladom.
Kniha mi pripomínala
mohutný dub. Každá vetva predstavovala jeden ľudský život. Keď
vetvu zlomia, poznačí to celý rod Kurku.
Keď sa zameriame na
kompozičnú stránku, kniha mi spríjemňovala cestu do práce a
čítala sa dobre. Až mi bolo smutno, že som ju dočítal. Ako ju
zohnať? Odporúčal by som skúsiť antikvariáty,
ide o knihu, čo vyšla v roku 1942.
Bibliografický odkaz:
Haarla, L. 1942. Hoříci
peřeje. Praha : s.n., 1942. 303
s.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára