pondelok 24. marca 2014

Spravodlivý zlodej kľúčov od WC

Práve som pozeral Beverly Hills. Áno, ten seriál. Okrem iného, je tam hrozne veľa komických detailov, nebudem prezrádzať. Ibaže vám musím prezradiť veľkú myšlienku, ktorou autor je samotný Dylan. Rozprával, že tragédia tejto krajiny (myslel tým USA) spočíva v tom, že po nej chodia takí debili. Ukázal na istých pánov a tí s ním súhlasili. Hneď ako vyslovil nesmrteľné slová, a la Thomas Jefferson, spomenul som si na isté synonymum s použitým adjektívom. Nebudeme ho nijako perzonifikovať alebo používať iné pejoratíva. Nazvime ho Spravodlivý.

S pánom Spravodlivým som sa zoznámil jedno leto, keď som chodieval do lesa a cítil sa ako starý Dag. Náš prvý pohľad bol nad jeho rozmláteným bicyklom a jeho túžbou, aby som mu pomohol opraviť a ešte mu za to platiť.

Spravodlivý mal problém s problém s vďakou, chodieval slúžiť misie niekam do Bangladéšu a hrával počítačovú hru Ufo. Neviem prečo, ale on vždy páchol po oleji a konskom truse, zrejme to používal miesto sprchovacieho šampónu.

Skrátka a dobre, my sme bývali jeden čas v spoločnej domácnosti. Samotný Walt Disney sa inšpiroval ním a vytvoril jednu postavu, bez ktorej si nevieme predstaviť detstvo. Veru tak, samotný hrdina bol hrozne na peniaze. Horel nedočkavosťou, keď mu voňali hrianky a mohol hriankovač pichnúť do inej elektrickej zásuvky.

On si do izby hodil vlasntý elektromer, aby ukazoval každému, koľko minul. Ibaže, keď sme zaspali sladkým spánkom a la Vianočka s mliekom, on už utekal k elektrickému stožiaru a ťahal odtiaľ prúd. Je to síce nereálne, ale život je občas sci-fi.

Nikdy nenechával jedlo, či inú oštaru na tanieri. Jedného dňa šiel na zemiakovú brigádu. Skrátka a dobre, prišiel na pole a rukami sťa by traktor, hrabal si zemiaky do lona. Hodil si zemiaky do hrnca a šiel uloviť divú sviňu do lesa. Zobral si nožík rybička a tak ako Harka kedysi, nechal sa podmaniť svojim pudom. Divú sviňu nenašiel, lež pozbieral si maliny a mal malinové zemiaky. Soľ si šiel do bane, čo bolo až dobrých 40 kilometrov, ale v Solivari Prešov ho vyhodili von.

A tak smutný, asi ako ja, keď som kedysi mal čítať Gustáva Zechentera Laskomerského, prišiel a zemiaky už nežili. Skrátka a dobre, voda sa vyparila a zemiaky zhnili. Nejedol kvôli tomu skutku tri dni a Košicami sa niesla vo Večerníku veľmi nepekná príhoda. Fantomas sa nemohol pozerať pri predávaní novín na ten ksicht.

Bývanie s dobrodruhom a veľkým držgrošom bolo také príjemné, ako keď vám striekne vriaci olej do oka. Skrtáka a dobre, keby mi dakto nalial horúci olej do ksichtu, cítil som sa rovnako ako pri ňom. Viete, on bol tak trochu negatívne naladený a jeho psychika tiež bola na úrovni doby neolitickej.

Jedného dňa som prišiel domov z krčmy. Sotva som chodil, kľúče som hodil do sena, nohavice do kúpeľne, vetrovka bola v umývadle a moja spodná bielizeň bola hodená na krtka. (Myslím teda totu gutu, čo pomáha odtoku.)

Neviem dodnes ako a hlavne kde som zaspal. Obrovským revom akoby niekoho napadol tiger sa prebudilo moje srdce. (Pochopil som, že má v izbe svoju milú a skúša na nej Dejiny urológie.) Ibaže ten hlasný zvuk prichádzal k mojim dverám. Otvoril som rezkým trhom dvere a uvidel Hippokrata.

„Počuj, nebudím ťa?“ odpovedal akoby on bol samotný Hérakles a ja tá hydra, čo jej chce udeliť radosti sexu.

Ja som niečo zastonal a zahekal a po pravde, ani neviem, či som mal chuť veľmi na rozhovor, lebo som si všimol moju spodnú bielizeň ako sa leptá Krtkom. Nebol som nahý, mal som na sebe vôňu borovice.

„Ja ti to musím povedať.“ riekol svoju hlbokú vec tento pán.

„Ja platím o 20 KSČ teda KČS viac za internet ako Ty.“ rumázgal ako dieťa v škôlke, keď mu nedajú ako prvému obed.

„Dobre, zajtra pôjdem kúpiť router a nastavím Ti, aby si mal väčšiu rýchlosť ako ja.“ povedal som po tichu a ľahol do postele.

On bol taký natešený, že si išiel čítať poviedku Biskup v blate od Markíza de Sadé. (To ho vždy dostalo do bodu G, C a T.) A tak som behal po celých Košiciach, teda od Focusu do Imperia a kúpil router. (To, že tie obchody kedysi boli vedľa seba, nebudem rozoberať.)

Prišiel som domov, nastavil som ten router, názov siete som dal STFU a heslo Spravodlivý. Pochopiteľne, že IP adresa musela byť utajená, lebo on veril, že by na ňu každý prišiel. Preto bola 192.168.1.1, ale nepíšte to do prehliadača! Pretože sa vám spustí proces GOtoSwamp!

Jednu noc zaklopal na dvere. Otvoril som dvere a riekol mu sladkým hlasom čosi o kurčati.

„Ty sa viac sprchuješ ako ja. To sa povie mamke! Budeš platiť o 300 korún viac nájom ako ja.“ a tresol za mnou dvere.

Ráno som vstal a chcel som si to s ním vybaviť. Ale najprv som musel utiecť na WC, lebo pudy si žiadali svoje. Vyšiel som rezkým krokom na chodbu a moja túžba otvoriť dvere bola silnejšia ako hocaký true love's first kiss.

Siahol som na kľučku a ono to bolo zavreté. Všimnem si bližšie a pozerám, že ono to bolo zavreté na klatku. Čo sa pre boha dialo? A tak som si povedal, že musím utekať do práce. Ja neviem čím to bolo, ale nikdy v živote 17 ka neprišla na čas tak ako vtedy. Prosil som všetkých svätých, aby sme nešli po ceste plnej záplat. Prečo nie, autobus šiel po takej čarovnej ceste, ktorej hovorili Ľavobrežná a moja prdel začala cítiť stredovek. V práci ma vítali akoby som mal narodeniny, ja som sa nikomu ani nepozdravil a sadol rovno na záchod. Vykríkol som akoby národnu hymnu a bolo mi tak dobre asi ako dieťaťu, keď konečne sa napojí mlieka.

Zapol som počítač a v ňom boli nesmrteľné slová. Môj email vyzeral takto.

subject: kľúče
Message:

Milý Martin, keďže používaš častejšie sprchu ako ja, rozhodol som sa spraviť rázne kroky. Ešte k tomu som si všimol, že často chodíš aj na WC a to nie je dobre, lebo treba šetriť vodu. Učinil som za vhodné, že budem so sebou nosiť kľúče od WC k sebe do práce! Musíš chápať, nechcem, aby sme mali nedoplatky, lebo si šetrím na Ferrari.
S hlbokou úctou k Tebe, piaty mušketier, Spravodlivý!


Presťahoval som sa naspäť k rodičom, kúpil si fľašu Starej Mysliveckej a zapíjal Spritom. Odvtedy ma Spravodlivý nekontaktoval.  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára