Keď ste už
začali uvažovať o sebazohavovaní, mám pre tento šľachetný
nápad jednu malú pomôcku. Začnite písať diplomovú prácu.
Verte mi, že pri písaní diplomovky sa vám otvorí myseľ tak
hlboko, že už len zaryť do nej sekeru. Ešte predtým ako napíšem
postup ako sa píše diplomovka, rád by som vám čosi napísal o
tom. Už dopredu oznamujem, že tento blog nie je žiadnym útokom
alebo autobiografiou, pretože môj vysokoškolský život bol na tak
odbornej úrovni, že karakter mojich kantorov by také dačo nemohol
vykonať. Viete, rozhodol som sa písať sci-fi a tento postup by mal
byť mojim prvým amatérskym kúskom.
Ak cítite
zažívať rozkošné chvíľky života, zapíšte sa na vysokú
školu. Verte mi, krásne obdobie. Ak rátam tie krčmy, dievčatá,
tykanie si s učiteľmi, cestovanie vo všetkým prostriedkoch sveta.
Ale okrem týchto ohyzdných vecí je to čarokrásne obdobie, keď
máte dva dni na prečítanie nejakej 600 stranovej knihy. Hádam
netreba zdôrazňovať, že vyučujúci skromne akoby hanblivý
chlapec pred prvým rande, podotkol, že by ste sa mohli do tej
čarovnej biblie pozrieť. Skúste hádať kto je autor knihy.
Nebudem našepkávať, že sylabus predmetu má z nejakého dôvodu
(hádam šetrenie intelektu) také isté meno ako autor odporúčanej
literatúry.
Ach, niet
krásy, keď sa učíte dva týždne na skúšku a vyučujúca vám z
ničoho nič zadá otázku, kedy začnete rozmýšľať o tom, či
jej náhodou nezačalo baviť. Nehovoriac o takej erotike, keď deň
pred skúškou zistíte, že nebyť Google a Wiki, váš
vysokoškolský život by trval večne, lebo nejako ste to zabudli
prebrať. Alebo keď jednoducho kráčate počas skúškového
obdobia po chodbe a vyučujúca sa vás spýta, že čo sú to indexy
a keď jej poviete, ona sa vám vysmeje do ksichtu a povie vám, že
ona chce počuť definíciu od skrípt istého docenta z 18.storočia,
ktorý ešte písal na T602.
Skrátka a
dobre, keď si prejdete tieto veci, nastane v živote študenta
magická chvíľa. Poviem vám, lepšie ako prvá láska. Zažil som
oboje a nedá sa to porovnať.
Niekedy v
štvrtom ročníku vysokoškolského štúdia vám oznámia, že by
bolo treba nejakú tému napísať. A tému si treba vymyslieť
rýchlo, rýchlo, rýchlo. Ono, logiku to aj má. Keď už človek
chodí nejaký čas do školy, asi by aj mal vedieť, čo by ho mohlo
baviť.
Skrátka a
dobre, povedzme taký apríl v štvrtom ročníku sa vám povie, že
dokonca mája musíte odovzdať zadanie diplomovej práce a chráň
pánboh, aby ste to neodovzdali. Čo by sa stalo? No teta, ktorá
urobila v informačnom systéme klik, by musela spraviť dva kliky.
(To je inak ťažké IT, samotný Linus Torvalds, Lary Page a Denis
Ritche s tým museli zápasiť.)
Povedzme, že
si vyberiete nejakú tému alebo povymýšľate nad nejakou vlastnou.
Z vlastnej, ehm, sci-fi skúsenosti viem, že sa neodporúča to
druhé. Chcete vedieť dôvod? Pretože pri tom druhom bude treba v
informačnom systéme vyplniť nové políčko a to je práca naviac.
(Však by sa mohla pozerať ďalšia časť Beverly Hills.)
Potom vám
bude nejako pridelený školiteľ alebo si nájdite niekoho vy sami.
Školiteľ, nech to je už ktokoľvek, je vždy zaneprázdnený. Hoc,
aj keby sedel na balkóne celé dni, levitoval, postil sa a la Svorad
a Benedikt, nikdy na vás nebude mať čas. Predsa by ste nechceli od
ľudí s titulmi za menom, pred menom, po mene, v mene, v strede
mene, za krstným menom, za veľkou nohou, že sa bude nudiť. Irónia
celého života spočíva v protikladoch. Pokiaľ niekto nemá nikdy
na nič čas, obyčajne ten človek nerobí nič. Veru, aj nuda
vyžaduje veľkú dávku energie.
A potom
prídu prázdniny počas štvrtého a piateho ročníka. Odporúči
sa vám, aby ste dôkladne preštudovali diplomovú prácu, aby ste
aj písali, ale po pravde vám poviem, načo! Sú to obvykle posledné
prázdniny vo vašom živote, prečo si to ničiť školou? Obháňajte
dievčatá, choďte s nimi pozerať na hviezdy, voňajte im šaty,
behajte po krčmách, čítajte Fanny Hill, trhajte slnečnice.
Skrátka a dobre, ľudia, čo počas leta riešia školu, sú aj tak
najväčší flákači. Ja sám som toho žiarivý príklad.
Skončí
leto a dostanete predmet s názvom Diplomový seminár. Pre živého
Boha vás prosím, noste si na ten predmet karty, chytajte dievčatá
pod sukne, len pre kristové rany, nedávajte na tom predmete pozor!
Aj tak to učí dakto, čo nič iné na škole neučí a tvári sa
akoby vedel všetko, od spodnej bielizne Britney Spears až po
kompilovanie jadra v linuxe. Verte, či nie, ten človek vie všetko.
Je lepší ako Google. Skúste napísať do Google: „How to install
LAMP server on Debian“ a spýtajte sa tú istú otázku tej dámy
alebo pána.
Celé
prednášky sa nesú v znamení múdrych kvetnatých rečí o tom ako
je všetko dôležité. Inak, pár ľudí vás na diplomovom seminári
fakt prekvapí. V tom čase, keď rozprávate dievčati vedľa vás o
tom, že ste ako malí jedli piesok, zaznie otázka. „Prosím vás
a ako sa cituje blog?“ Do toho vyučujúci spustí dvestohodinovú
prednášku o tom, čo je blog a ktorý významný autor sa o tom ako
vyjadril. (Najlepšia je teória blogovania od Rasputina.)
Prirodzene, že odpoveď na otázku nedostanete.
Každý
učiteľ v poslednom roku sa k vám správa veľmi ľahostajne a
milo. Chápe, že toho máte veľa a namiesto trojstranovej seminárky
od vás chce štyridsať stranovú štúdiu. Celý čas vám hovorí,
že ste už piataci a, že chápe koľko toho máte strašne veľa,
preto vás šetrí. Chvála Pánu Bohu, že na svete je také ohromné
množstvo filantropov a altruistov.
A tak píšete
tú prácu a chodíte konzultovať. Ešte predtým ako píšete
diplomovku, zapamätajte si jednu vec. Nech píšete o čom chcete,
citujte svojho školiteľa aj keď je neviem aký skromný. To je
jedno, že píšete prácu o histórii TGV z Lučenca cez Košice do
Svidníka (čo mimochodom nikdy nebola a nebude) a školiteľ
publikuje vedecké monografii o krmení divých jeleňov v obodbí
ruji, furt ho citujte. Nech povie aj ahoj, musí byť uvedený vo
vašej výslednej práci.
Konzultovanie
diplomových prác prebieha veľmi dôsledne. Darmo, že máte
napísaných 30 strán a v práci o Diplomatike citujete samotného
Jeana Mabillona v originále, dosatnete kázeň o tom, že vám chýba
prvá strana. Chráň vás všetci svätí, keď v diplomovej práci
použijete svoj názor. Radšej si to vyplňte žltou farbou a dajte
si do nejakého okienka, že to ešte treba prebrať. Povedzme, že
píšete prácu o skutočných historických hrdinoch, z ktorých
čerpal Alexandre Dumas starší. Nie je tajomstvo, že Traja
mušketieri, ale aj Gróf Monte Christo pochádza z historických
súvislosti. A keď máte vetu, že Dumasov Gróf Monte Christo sa
reálne volal Pierre Picaud a príbeh, že sa odohráva tam a tam. Aj
keď máte k tej vete viac poznámok pod čiarou ako v texte a všetko
odcitované v origináloch z kdečoho, dajte si žltou alebo inou
farbou, že to treba prebrať.
Inak
školiteľ prácu ani čítať nebude, pokiaľ nenájde, že vám
chýba na strane 34 pred ale čiarka. Alebo, keď nájde, že v slove
ministerstvo nemáte veľké M.
Čo sa týka
štylistických a jazykových schopností, žiadne pravidlá
nepoužívať. Nič, totálne nič nepoužívajte. Školiteľ vie
lepšie po slovensky ako vy. Samotný Jozef Ignác Bajza, Anton
Bernolák, Ľudevít Velislav Štúr, Martin Hattala (hej, to je ten
s tým ypsilonom), ba aj samotný Samo Cambel sa učili od vášho
školiteľa.
Ďalšia
kapitola je citovanie. Úprimne a na plnú hubu vám poviem, že
ľudia, ktorí vymysleli citačné normy, tí by si zaslúžili, aby
sa im dakto toto do rúka nepustil k vode aspoň dva týždne.
Citujte podľa seba, ale úplne vážne. Môžete používať hocaké
štýly, ale školiteľ vám nájde, že podľa odseku 300 paragrafi
9000 zákona o citovaní číslo 242/1895 musíte čiarku dať tam,
bodku tam a, že dvojbodky sa už nepoužívajú. (Keď ho
poslúchnete a zadáte to do svojej práce, on vás zhodí pod čiernu
zem, že používate zastaralý spôsob citovania.) To, že keď sa
raz niekto dostane k vašej práci a bude si ju chcieť prečítať,
ho bude fakt zaujímať, či máte dobre v citačných normách
čiarky, bodky, otázniky alebo inú halucinogénnu diakritiku.
Poďme sa
pozrieť na odporúčanú literatúru. Poradím vám, píšte viac
vecí pod čiaru ako normálne. Vyzerá to veľmi vedecky a keďže
akademická pôda ide veľmi do hĺbky, preto pod čiaru dajte
pokojne recept na fazuľovú polievku alebo Príručku víchodňara
po ceste zos karčmi.
Čo ešte tu
zadať? Aha, formálnu úpravu. Každá škola má nejaký úroveň
šablony, ktorá nikdy nie je vypracovaná a študent pred odovzdaním
sa snaží o mágiu. Teda, na vašom mieste by som namiesto všetkých
vecí ignoroval totálne všetko. Proste, vezmite si voskovky a
namaľujte tam nejaké astrálne svety. (Neviem síce, čo to je, ale
to neviem ani o šablonách. Inak, človeka, ktorý vymyslel štýly
do Office, tomu by som príklepovou vŕtačkou každý deň opravoval
zuby.)
No, keď
zažijete tú erotiku a odovzdáte prácu, utekáte do najbližšej
krčmy spiť sa do nemoty. Alebo si kúpite fľašu vodky a pijete na
ex, lebo inak sa to nedá. A potom čakáte na posudok a cítite
popri tom samé chvenie v hrudnej oblasti. Isteže posudky nechodia
na čas, veď školiteľ nemá nikdy čas. (Nepísal som to už?)
A asi to už
ukončím, lebo sa mi nechce písať. A teraz mi povedzte úprimne,
uživil by som sa ako spisovateľ sci-fi?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára