pondelok 31. marca 2014

Sci-fi príbeh o písaní diplomovky

Keď ste už začali uvažovať o sebazohavovaní, mám pre tento šľachetný nápad jednu malú pomôcku. Začnite písať diplomovú prácu. Verte mi, že pri písaní diplomovky sa vám otvorí myseľ tak hlboko, že už len zaryť do nej sekeru. Ešte predtým ako napíšem postup ako sa píše diplomovka, rád by som vám čosi napísal o tom. Už dopredu oznamujem, že tento blog nie je žiadnym útokom alebo autobiografiou, pretože môj vysokoškolský život bol na tak odbornej úrovni, že karakter mojich kantorov by také dačo nemohol vykonať. Viete, rozhodol som sa písať sci-fi a tento postup by mal byť mojim prvým amatérskym kúskom.

Ak cítite zažívať rozkošné chvíľky života, zapíšte sa na vysokú školu. Verte mi, krásne obdobie. Ak rátam tie krčmy, dievčatá, tykanie si s učiteľmi, cestovanie vo všetkým prostriedkoch sveta. Ale okrem týchto ohyzdných vecí je to čarokrásne obdobie, keď máte dva dni na prečítanie nejakej 600 stranovej knihy. Hádam netreba zdôrazňovať, že vyučujúci skromne akoby hanblivý chlapec pred prvým rande, podotkol, že by ste sa mohli do tej čarovnej biblie pozrieť. Skúste hádať kto je autor knihy. Nebudem našepkávať, že sylabus predmetu má z nejakého dôvodu (hádam šetrenie intelektu) také isté meno ako autor odporúčanej literatúry.

Ach, niet krásy, keď sa učíte dva týždne na skúšku a vyučujúca vám z ničoho nič zadá otázku, kedy začnete rozmýšľať o tom, či jej náhodou nezačalo baviť. Nehovoriac o takej erotike, keď deň pred skúškou zistíte, že nebyť Google a Wiki, váš vysokoškolský život by trval večne, lebo nejako ste to zabudli prebrať. Alebo keď jednoducho kráčate počas skúškového obdobia po chodbe a vyučujúca sa vás spýta, že čo sú to indexy a keď jej poviete, ona sa vám vysmeje do ksichtu a povie vám, že ona chce počuť definíciu od skrípt istého docenta z 18.storočia, ktorý ešte písal na T602.

Skrátka a dobre, keď si prejdete tieto veci, nastane v živote študenta magická chvíľa. Poviem vám, lepšie ako prvá láska. Zažil som oboje a nedá sa to porovnať.

Niekedy v štvrtom ročníku vysokoškolského štúdia vám oznámia, že by bolo treba nejakú tému napísať. A tému si treba vymyslieť rýchlo, rýchlo, rýchlo. Ono, logiku to aj má. Keď už človek chodí nejaký čas do školy, asi by aj mal vedieť, čo by ho mohlo baviť.

Skrátka a dobre, povedzme taký apríl v štvrtom ročníku sa vám povie, že dokonca mája musíte odovzdať zadanie diplomovej práce a chráň pánboh, aby ste to neodovzdali. Čo by sa stalo? No teta, ktorá urobila v informačnom systéme klik, by musela spraviť dva kliky. (To je inak ťažké IT, samotný Linus Torvalds, Lary Page a Denis Ritche s tým museli zápasiť.)

Povedzme, že si vyberiete nejakú tému alebo povymýšľate nad nejakou vlastnou. Z vlastnej, ehm, sci-fi skúsenosti viem, že sa neodporúča to druhé. Chcete vedieť dôvod? Pretože pri tom druhom bude treba v informačnom systéme vyplniť nové políčko a to je práca naviac. (Však by sa mohla pozerať ďalšia časť Beverly Hills.)

Potom vám bude nejako pridelený školiteľ alebo si nájdite niekoho vy sami. Školiteľ, nech to je už ktokoľvek, je vždy zaneprázdnený. Hoc, aj keby sedel na balkóne celé dni, levitoval, postil sa a la Svorad a Benedikt, nikdy na vás nebude mať čas. Predsa by ste nechceli od ľudí s titulmi za menom, pred menom, po mene, v mene, v strede mene, za krstným menom, za veľkou nohou, že sa bude nudiť. Irónia celého života spočíva v protikladoch. Pokiaľ niekto nemá nikdy na nič čas, obyčajne ten človek nerobí nič. Veru, aj nuda vyžaduje veľkú dávku energie.

A potom prídu prázdniny počas štvrtého a piateho ročníka. Odporúči sa vám, aby ste dôkladne preštudovali diplomovú prácu, aby ste aj písali, ale po pravde vám poviem, načo! Sú to obvykle posledné prázdniny vo vašom živote, prečo si to ničiť školou? Obháňajte dievčatá, choďte s nimi pozerať na hviezdy, voňajte im šaty, behajte po krčmách, čítajte Fanny Hill, trhajte slnečnice. Skrátka a dobre, ľudia, čo počas leta riešia školu, sú aj tak najväčší flákači. Ja sám som toho žiarivý príklad.

Skončí leto a dostanete predmet s názvom Diplomový seminár. Pre živého Boha vás prosím, noste si na ten predmet karty, chytajte dievčatá pod sukne, len pre kristové rany, nedávajte na tom predmete pozor! Aj tak to učí dakto, čo nič iné na škole neučí a tvári sa akoby vedel všetko, od spodnej bielizne Britney Spears až po kompilovanie jadra v linuxe. Verte, či nie, ten človek vie všetko. Je lepší ako Google. Skúste napísať do Google: „How to install LAMP server on Debian“ a spýtajte sa tú istú otázku tej dámy alebo pána.

Celé prednášky sa nesú v znamení múdrych kvetnatých rečí o tom ako je všetko dôležité. Inak, pár ľudí vás na diplomovom seminári fakt prekvapí. V tom čase, keď rozprávate dievčati vedľa vás o tom, že ste ako malí jedli piesok, zaznie otázka. „Prosím vás a ako sa cituje blog?“ Do toho vyučujúci spustí dvestohodinovú prednášku o tom, čo je blog a ktorý významný autor sa o tom ako vyjadril. (Najlepšia je teória blogovania od Rasputina.) Prirodzene, že odpoveď na otázku nedostanete.

Každý učiteľ v poslednom roku sa k vám správa veľmi ľahostajne a milo. Chápe, že toho máte veľa a namiesto trojstranovej seminárky od vás chce štyridsať stranovú štúdiu. Celý čas vám hovorí, že ste už piataci a, že chápe koľko toho máte strašne veľa, preto vás šetrí. Chvála Pánu Bohu, že na svete je také ohromné množstvo filantropov a altruistov.

A tak píšete tú prácu a chodíte konzultovať. Ešte predtým ako píšete diplomovku, zapamätajte si jednu vec. Nech píšete o čom chcete, citujte svojho školiteľa aj keď je neviem aký skromný. To je jedno, že píšete prácu o histórii TGV z Lučenca cez Košice do Svidníka (čo mimochodom nikdy nebola a nebude) a školiteľ publikuje vedecké monografii o krmení divých jeleňov v obodbí ruji, furt ho citujte. Nech povie aj ahoj, musí byť uvedený vo vašej výslednej práci.

Konzultovanie diplomových prác prebieha veľmi dôsledne. Darmo, že máte napísaných 30 strán a v práci o Diplomatike citujete samotného Jeana Mabillona v originále, dosatnete kázeň o tom, že vám chýba prvá strana. Chráň vás všetci svätí, keď v diplomovej práci použijete svoj názor. Radšej si to vyplňte žltou farbou a dajte si do nejakého okienka, že to ešte treba prebrať. Povedzme, že píšete prácu o skutočných historických hrdinoch, z ktorých čerpal Alexandre Dumas starší. Nie je tajomstvo, že Traja mušketieri, ale aj Gróf Monte Christo pochádza z historických súvislosti. A keď máte vetu, že Dumasov Gróf Monte Christo sa reálne volal Pierre Picaud a príbeh, že sa odohráva tam a tam. Aj keď máte k tej vete viac poznámok pod čiarou ako v texte a všetko odcitované v origináloch z kdečoho, dajte si žltou alebo inou farbou, že to treba prebrať.

Inak školiteľ prácu ani čítať nebude, pokiaľ nenájde, že vám chýba na strane 34 pred ale čiarka. Alebo, keď nájde, že v slove ministerstvo nemáte veľké M.

Čo sa týka štylistických a jazykových schopností, žiadne pravidlá nepoužívať. Nič, totálne nič nepoužívajte. Školiteľ vie lepšie po slovensky ako vy. Samotný Jozef Ignác Bajza, Anton Bernolák, Ľudevít Velislav Štúr, Martin Hattala (hej, to je ten s tým ypsilonom), ba aj samotný Samo Cambel sa učili od vášho školiteľa.

Ďalšia kapitola je citovanie. Úprimne a na plnú hubu vám poviem, že ľudia, ktorí vymysleli citačné normy, tí by si zaslúžili, aby sa im dakto toto do rúka nepustil k vode aspoň dva týždne. Citujte podľa seba, ale úplne vážne. Môžete používať hocaké štýly, ale školiteľ vám nájde, že podľa odseku 300 paragrafi 9000 zákona o citovaní číslo 242/1895 musíte čiarku dať tam, bodku tam a, že dvojbodky sa už nepoužívajú. (Keď ho poslúchnete a zadáte to do svojej práce, on vás zhodí pod čiernu zem, že používate zastaralý spôsob citovania.) To, že keď sa raz niekto dostane k vašej práci a bude si ju chcieť prečítať, ho bude fakt zaujímať, či máte dobre v citačných normách čiarky, bodky, otázniky alebo inú halucinogénnu diakritiku.

Poďme sa pozrieť na odporúčanú literatúru. Poradím vám, píšte viac vecí pod čiaru ako normálne. Vyzerá to veľmi vedecky a keďže akademická pôda ide veľmi do hĺbky, preto pod čiaru dajte pokojne recept na fazuľovú polievku alebo Príručku víchodňara po ceste zos karčmi.

Čo ešte tu zadať? Aha, formálnu úpravu. Každá škola má nejaký úroveň šablony, ktorá nikdy nie je vypracovaná a študent pred odovzdaním sa snaží o mágiu. Teda, na vašom mieste by som namiesto všetkých vecí ignoroval totálne všetko. Proste, vezmite si voskovky a namaľujte tam nejaké astrálne svety. (Neviem síce, čo to je, ale to neviem ani o šablonách. Inak, človeka, ktorý vymyslel štýly do Office, tomu by som príklepovou vŕtačkou každý deň opravoval zuby.)

No, keď zažijete tú erotiku a odovzdáte prácu, utekáte do najbližšej krčmy spiť sa do nemoty. Alebo si kúpite fľašu vodky a pijete na ex, lebo inak sa to nedá. A potom čakáte na posudok a cítite popri tom samé chvenie v hrudnej oblasti. Isteže posudky nechodia na čas, veď školiteľ nemá nikdy čas. (Nepísal som to už?)


A asi to už ukončím, lebo sa mi nechce písať. A teraz mi povedzte úprimne, uživil by som sa ako spisovateľ sci-fi?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára