Ona bola
svetrová, on košeľový. Keď sa spoznali, túlavali sa v
zasneženom meste. Doniesol cukríky, ktoré ona zbožňovala a
ponúkol ju. Bol šikovný, nechcel ju chytiť za ruku len tak..
Zbožňovala jeho komplimenty a aj to, ako ju vedel pohladkať po
vlasoch. Vravieval, že ženy milujú dotyky a vlasy sa najlepšie
dotýkajú. Samozrejme až po zadku.
Na jar sa
chodievali bozkávať pod čerešne. Na chlapovi je najkrajšie to,
keď si pri bozkávaní vymýšľa hovadiny, ako to spraviť. Rovnako, ako to bývalo s tými čerešňami. Milovala na ňom ten pocit ako
si vymýšľal.
Šli spolu
po lese a boli pod čerešňou. Oprel ju o strom a pobozkal ju.
Povedal, že starí obyvatelia z Mandžuska si takto pripomínali
hojnosť. Inokedy jej odtrhol kvet z čerešne a dal jej do vlasov.
Urobil to tak šikovne, že si to všimla, až keď videla svoj obraz
vo vode.
V lete ju
vyzliekal pri každej možnej príležitosti. Nemal to veľmi ťažké,
rada sa pred ním opaľovala, obliekala sa do plaviek a šteklila ho
pohľadmi. Najmä, keď mala čokoládovú pokožku.
Na jeseň
pili mušt, zbierali gaštany a orechy. Robili si orechové koláče,
štrúdle a vianočku. Ovoniavali vanilku, kokos, škoricu, občas i
seba. Sušili si červené listy, hrali sa so stavebnicou a staviali
si železnice. Nikdy neprestali byť deťmi, mali veselé usmievavé
oči a robili presne to, čo robili, ako keď boli deti.
Mnoho ľudí
sa vraj bojí, keď idú bývať s tým druhým. Oni nie. Tešili sa.
Tešili sa na to, ako jeden druhého budú sprevádzať svojim
detstvom.
Na jeseň
chodievali do lesa. Bola to sobota, zobudili sa pošteklením kávy a
jeden k druhému sa zababušili a roztrapatili si svoje neposlušné
vlasy. Po raňajkách sa pobrali do lesa. Krmili kačky, sýkorky a
započúvali sa do zvuku vetra.
Vždy
nazbierali orechy, ktoré si odkladali do zásoby. Jedávali ich
namočené v mede so škoricou a mali pri tom strapaté vlasy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára