Vždy, keď
na to príde, predstavím si zámok. Zámok plný strašidiel,
duchovi, rytierov v brnení a dámy, ktoré sa prezliekajú do šiat.
Osobne si myslím, že podaktoré dámy v šatách vyžarujú kúzla,
vďaka ktorým som sa stal čarodejníkom.
Čo by bol
zámok bez obrovskej záhrady? Ja myslím, že na záhradách je to
kúzlo detstva, ktoré sa s nami tiahne celý život. Tak ako sa
dievčatá vodia do prírody, tak sa v priestoroch záhrad človek
cítiť najbezpečnejšie a najkrajšie. Aspoň tak mi to výjde z
toho svojho pozorovania života. Sú tam obrovské sady višní,
orechové stromy, gaštany prinášajúce šťastie a hlavne obrovský
sad jabloní.
Jablone ma
už poznajú. Od mala som mal vždy túžbu zobrať plecniak a
naplniť ho jablkami. Jablká sa mi ponúkajú ako dámy radi
ponúkajú svoje čarovné úsmevy.
Vráťme sa
k tej zámockej záhrade. Túžim po stretnutí ľudí, ktorí sa
navzájom poznáme a vieme sa pred sebou odviazať. Kráčali by sme
po sade, trhali jablká a rozprávali si príhody. Smiali by sme sa.
Milujem smiech, usmievať sa, ale aj to, keď sa na mňa druhí
usmievajú. Zbierali by sme jablká do večera a potom by sme z toho
spravili mušt. Ja neviem prečo, ale tým, že začal október, ja
mám hroznú chuť na mušt.
Potom by sme
sa vrátili do zámku, pili mušt, hrali scrabble a zhovárali sa. V
kozube by horel oheň a vonku by mohla šantiť fujavica. Jablká už
budú zachránené a stromy sa potešia, lebo ich vietor učeše.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára