Už dopredu upozorňujem,
že to je sci-fi. V reálnom svete sa taká osoba nemôže
vyskytovať, životné príbehy sú však rôzne. Ak niekde nájdete
také rocket science guru, prosím, dajte mu prečítať tieto
riadky, ja mám siahodlhé kontakty do NASA a bola by obrovská
nehoráznosť, keby taký človek nepomohol vede. Veru, veda je to
slovo, kde to začalo.
Kde bolo, tam bolo, bol
raz Bojovný Ján. Chlapec vychovávaný na vode z potoka a rožkov z
malebného obchodu CBA. Doma raňajkoval pred počítačom, vypil 3
litre jabčáku a hral počítačové hry. Ale jedného dňa sa stala
v jeho života obrovská zmena. Povedal si, že chce mnoho peňazí.
A tak si podal prihlášku
na jednu vysokú školu. Nebudem hovoriť, čo študoval, ono to je
vlastne aj tak jedno. Tam sa ho pýtali na samé dôležité veci.
Dôležitým faktom pre prijímanie bolo, či vie čítať a písať
a či počas svojho života vylúštil aspoň jednu krížovku.
Komisiu na prijímacom konaní veľmi potešila odborná vedeckosť
dotyčného. Nenapísal im žiadnu myšlienku, vlastne obkreslil
písmenka z ľudovej rozprávky Sivko-Burko . Čo bolo podstatné?
No, že napísal názov „Spojené štáty Americké“- aby dotyčný
ukázal jednoznačný, unikátny identifikátor. Čo však komisiu
najviac potešilo? Viete, to bolo krajšie ako prvá láska. Bojovný
Ján mal viac textu pod čiarou ako normálne na papieri.
Vysokú školu skončil s
červeným diplomom za svoje obrovské zásluhy. Diplomovú prácu si
dal napísať zo stránky vévévé bodka píšemprácu bodka eu. To
mu uznali, lebo ešte neexistoval super antiplagiátorský systém a
nemali to v opatreniach dekana, ani nikde inde. Dôležité ale bolo
pre komisiu, že písal viac pod čiarou ako v texte. Chodil na takú
vysokú školu, kde si najviac potrpeli na vedeckosti textu. Riaďme
sa heslom, „nech to bude somarina, ale musí to vyzerať vedecky.“
Bojovný Ján utekal z
promócií na pracovný pohovor. Prišiel tam navoňaný ukrajinskou
voňavkou a v obleku tesco deluxe. Usmieval sa ako Josef Švejk na
komisiu, ktorej predvádzal usmievajúce pohľady dogy.
„Pán kolega, ako ste
na tom s časom?“ opýtal sa ho jeho možno budúci zamestnávateľ.
„Čaj je to, čo
ostane, keď už nič neostane.“ riekol svoju dôležitú vetu a
chytal sa za srdce akoby sa zamiloval. (Ten čaj je tam správne,
pozn. red.)
„Výborne, veľmi ma
zaujal váš životopis.“ hovoril mu ten veľký ujo snažiac sa
nevšímať si hlbokú myšlienku uchádzača.
„Ďakujem, za to môže
môj šarm a akási schopnosť rozmýšľať v štvrorozmernom
priestore.“ povedal svoju hlbokoakademicku vetu.
„Začneme vašim
ohodnotením.“ usmial sa charizmatický živiteľ.
„Ja by som chcel 40
000.“ skríkol po stole asi ako podaktorý usmievajúci chlapec po
štvrtom pive v krčme U Ďurka.
„Výborne, v tom
prípade, ak by ste dovolili, táto pozícia je pre databázového
administrátora. Musím vám položiť nasledujúce otázky.“
opätoval mu škoricový pohľad.
„Ale čo chcete vediet?
Myslíte si, že som Pocahontas? Viete niečo o databázach vy? Však
čo tam treba, vy bulo! Každá databáza sa skladá z tabuliek a tá
má riadky a stĺpce. Ja viem programovať vo všetkých SQL
jazykoch, tak čo? Už ste napísali dakedy SELECT?“ končil svoju
diplomatickú prednášku.
„Aj update.“ usmial
sa dobrosrdečne tento adept.
Potom ešte párkrát
urazil toho pána, že on vie o zálohování všetko. Rozpísal mu
projektovú štúdiu pozostavajúc z niekoľko tisícov krokov ako
databázu zálohovať. Pretože tak je to správne. Na zálohovanie
databázy treba mať 3 hodiny denne, aby sa nič nepokazilo. (Ja
neviem, ja dumal, že to to sa nastaví automatické zálohovanie v
určitú hodinu a hotovo.)
Svet sa asi diví, ale
ten pán po nejakom čase ho vyhodil a už s ním nechcel mať nič
spoločné. Ako hovoril klasik, čaša hnevu sa naplnila.
Bojovný Ján šiel na
vysokú školu, kde sa preberali akurát citačné normy. V tom bol
vyučujúci expert. Veru, poznám jeden odbor, kde sa vedeckosť
odboru dokazuje v tom, aby každý každého citoval. Najlepšie
podľa seba. A kebyže sa tie citácie nedajbože líšili, každý
vedec má predsa právo interpretovať si tú normu po svojom.
(Nechcem tu tak sprosto napísať, že niektorí nevedia po anglicky
tak to napíšem inak. Hodnota učenia cudzieho jazyka nepozostáva v
tom ako ju človek dokáže ovládať, ale ako presviedča ostatných,
že to vie. Rozumeli ste tej poslednej vete? Áno? Tak ste jediní.)
Bojovný Ján sa
rozplakal, nevzali ho do zamestnania. Otvoril dvere do miestnosti,
kde sa preberala životná úloha pre nepočúvajúcich študentov.
Pozrel sa na vyučujúceho a vrhol sa mu do náručia. Bol to veľmi
inšpiratívny pohľad, obaja tam plakali a do toho začalo pršať.
Obloha nemohla zniesť, že Bojovného Jána neprijali za
databázového administrátora.
Učiteľ sa nahneval a
sám od seba napísal do NASA.
„Drahá organizácia,
posielam životopis
svojho absolventa. Tak ho tam príjimte, lebo spoznáte hnev mojej
osoby. On je to najlepšie, čo tento svet vytvoril. S úctou Thank
you.“ podpísal sa a pobozkal tento motivačný list. Dokonca ho
šiel aj svätenou vodou pokropiť.
Z NASA odpoveď neprišla.
Buď to vďaka pošte (schválne nenapíšem ktorej) neprišlo, alebo
keď to prišlo, tak to hodili do ohňa.
Bojovný Ján už plakal
asi desiaty deň vkuse. Oči mal také červené, že ich ani nemohol
zažmúriť. Odpoveď nechodila a tak začal behávať po krčmách.
Najprv bol nahnevaný, že absolvent takej lukratívnej univerzity,
nedostane zadarmo napiť. Potom začal kradnúť z potravín
šarmantný pokrm pre dušu, čučo.
Chodieval k vyučujúcemu
večne opitý a voňavý z čuča. Písali opäť do NASA.
„Drahá NASA,
som veľmi sklamaný
vašim prístupom. Môj absolvent mal zo všetkého čisté jednotky.
To ho nemôžete prijať pretože vaši zamestnanci mali na vysokej
škole zo všetkého samé trojky? Hanba vám! Idete na medzinárodný
súd. On je našim najlepším rocket science a vy takto!“ a
podpísal sa tentokrát ako sklamaný Thank you. (Iste, NASA bola
jeho životnou partnerkou, ktorá ho počas svadobnej noci sklamala
tak, že sa váľala s niekým iným.)
A Bojovný Ján je
doteraz smutný. Chodí dokladať do potravín čučo a po smene si
jedno zoberie domov. To je jeho ohodnotenie.
Ešteže to je len sci-fi
a všetko som si vymyslel. Keby ste však takého rocket science
človeka našli, kontaktujte NASA bezpodmienečne! Vďaka nemu by sa
človek dostal aj na Neptún za desať minút. (Ale takí by mohli na
Neptúne ostať. Určite majú pľúca, aby prežili.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára