nedeľa 16. júna 2013

Stromy

Naučil som sa milovať stromy. Majú magickú silu, dodávajú energiu a všetko dokážu vypočuť. Ťažko povedať, v ktorom lese som sa do niech zamiloval. Ako čarodejnícka rodina sme utekali od mesta k mestu a tam nám stromy otvárali srdcia. Časom po nejakom úteku už ani neviem odkiaľ som sa dostal do navštevovaných lesov a známe stromy ma zohriali svojim teplom. Najprv sa so mnou zhovárali pomocou šušťaním listov, časom som stretol ich najvernejších priateľov. Boli to druidi. Tí, ktorí majú hlbokú úctu k stromom.

Lesy spievajú, cítia, smejú sa a plačú. Pamätám si na jeden strom, ktorý sa ma snažil nastrašiť. Vycítil, že som čarodejník, preto sa ihneď začal ospravedlňovať. Stromy cítia, keď sa v lese leje krv a strieľajú šípy. Nemajú radi krvavých drevorúbačov, čo bijú zdravé stromy a zhnité nechávajú na pospas chorobám.

V zime stromy spia, majú tmavé kôry a sú čierne. To nie je čierna farba, ktorá symbolizuje zlo. Stromy nevedia páchať zlo, sú priateľské. Ale nejeden kráľ práve v zime sa už z lesa nevrátil. Bol škaredý a mal hnusnú povahu. Stromy nemajú radi chamtivých žobrákov a ľudí, čo sa správajú príliš majetnícky.

Na jar stromy prajú zamilovaným. Kvitnú do krásy ako šťastná žena, čo si každú chvíľu mení háv. Jarné stromy sú pestré, farebné. Stromy vtedy najviac pomáhajú ľuďom, ktorí si prajú byť šťastnými. Odvážni ľudia sa na jar nikdy nestratia v lese. Sú milovaní stromami.

Letné stromy sú ako priehľadné šaty na žene. Sú mocné, príťažlivé a v tom čase najviac voňajú. V lete to v lese najviac žije. Schádzajú sa pri stromoch všetky bytosti. Dokonca sa neboja výjsť zo stromov ani škriatkovia alebo trpaslíci zo zeme. Spolu sa všetci pri ohni smejeme a rozprávame si pri fľaške sladkej pálenky staré príbehy. Moju prvú a jedinú milenku som spoznal v lese, keď sa noc zahrabala do snov. Bola vtedy vílou a hrozne chcela tancovať. Prirodzene, že som jej vyhovel. Víly dosť často tancujú a niekedy aj zvádzajú a potom odídu. Ibaže táto našla niečo v mojich očiach a nevedela sa odo mňa odtrhnúť. Nehovoriac o tom, že som ju zviedol ja. Netrvalo dlho a vycítila, že som magický tvor ako ona. Bola ako ja, lietala od jedného problému k druhému. To viete, nevery, žiarliví ľudia. Tí, čo závidia, tí, ktorí by sa vkuse chceli porovnávať a merať. Hovorila mi o nejakom chlapovi, ktorí strašne žiarlil na každý strom, ktorého sa dotkla. Ako som jej teda rozumel! Ak mi je niečo fakt odporné a hnusné, je to žiarlivosť. Tá, keď ma chce ten človek pre seba a vyhovára sa na lásku a ja neviem na čo. Je to odporné, hlúpe a strašne surové. A takisto ten spôsob žiarlivosti, keď ľudia hádžu na vás špinu, ako ste im ublížili. (Mohli by mi takí ľudia urobiť láskavosť a dobrovoľne si zajesť čerešne a zapiť mliekom.)

Jesenné stromy sú plné jabĺk a flanelových košieľ. Je to dar od stromov, ktorým sa nám prihovárajú. Nejednú jeseň som presedel v lese a rozprával sa so stromami, ktorá bylina je na čo. Na jeseň vycháddzajú škriatkovia zo stromov a hľadajú si zásoby na zimu. Raz som im od jedného sedliaka vzal kapustu, kukuricu a obrovský kus bravčového. Veľmi ich potešilo, keď som im doniesol solené údené, k tobu sud piva a tie najlepšie zemiakové knedle, aké v tej krčme varili. Šenkér bol na mňa hrubý grobián a ja som sa rozhodol konať. Moja drahá ma potom častovala slovami ako šinter, bitang, galgan a truľo. To nehovorím ešte o tom, keď som jej doniesol plnú knižnicu. Naučila sa krásne slová a vždy ich používala na mňa.

Toľko ja ako vnímam stromy vo svojich príbeh. Na záver mi dovoľte ešte zopár slov k stromom vo svetovej literatúre. Začnem otázkou, aká kniha vám príde na um, keď sa povedia stromy?

Stromy za silné považovali aj Vikingovia. Jedného dňa prišiel do kraja neznámy muž a svoj meč zaryl do stromu. Bol to najsilnejší meč na svete a chcel ho vytiahnúť každý. Podarilo sa to len jedinému, volali ho Sigmund. Nechajme ale tento príbeh, o trpaslíkoch, drakovi a veľkom poklade si prečítate inde1.

Načrtnutý príbeh hrozne pripomína kráľa Artuša a jeho Excalibur. Len jediný kráľ Albionu mohol vytiahnúť meč. A príbehy okrúhleho stolu sú takisto späté s lesom. Veď ten najsilnejší čarodejník, korý kedy žil, miloval stromy. Voľajaké reči hovoria, že to bol druid. Dokonca aj príbeh Merlina končí stromami. Ja osobne som spätý s tou verziou príbehu, že Nimue zakliala Merlina do stromu, aby si ho nechala pre seba, lebo sa ho nevedela nabažiť2.

Načrtnuté príbehy majú veľkú silu aj vo svetovej literatúre. Nebyť ich, možno by nikdy Tolkien nenapísal svojho Pána prsteňov. Bakané jazyky povrávajú, že Pán prsteňov je len kópia príbehu o čarodejníkovi Merlinovi a Artušovi. Vraj Aragorn je Artuš a Gandalf je Merlin. S tým si dovolím nesúhlasiť. Aragorn má bližšie k Berenovi a nikdy nemyslel tak ako to bolo v prípade Artušovom. Merlin používa inú mágiu ako jeden z Istari v Pánovi prsteňov. Ale aj Pán prsteňov je plný stromov. Nemám na mysli len Entov, ale celý príbeh. Hobiti žijú pri lese a je to najkrajšia predstava pre život. Celý deň pracovať na poli, večer zájsť do krčmy a vziať si krčmárku. Áno, Sam je pre mňa jednou z najodvážnejších postáv v celom príbehu.

Zanechajme fantasy svet, lebo to by sme ešte zašli k Poslednému jednorožcovi, Zaklínačovi a ktovie čomu ešte3. Poďme do reálneho sveta.

Najviac ma z knižiek o stromov zaujali dve. Tie sa mi vždy vybavia, keď sa povedia stromy. Jedna je z prostredia, kde bola kedysi pustina a vďaka jednému človeku tam vyrástli stromy. Ide o knihu, „Muž, ktorý sadil stromy4.“ A tá druhá? Tú vám nemusím ani hovoriť, stačí už len predstava Vianoc, kočiarov a takou silnou osobnosťou, akou je Dag5.


To sú stromy a ja. Čo vy?
4Okrem knihy vznikol aj animovaný fim. Pozrite, má len 30 minút: http://www.youtube.com/watch?v=W2oOaA2aqZQ

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára