Ani neviem ako som sa dostal k Bájnym tvorom.Chodievali sme tam každý štvrtok po tvarohových šiškách a čerstvom mlieku. Vyučujúci nás vždy zaviedol do miestnosti plnej erbov a zaprášených kníh. Ono to pripomínalo viac bádateľňu ako obyčajnú učebňu na univerzite. Na každej hodine som si nosil pergamen z prasačej kože, čo som čmajzol v miestnej putyke. Namáčal som si husie pero do zeleného atramentu a vždy som zapísal za tri kalamáre. Našiel som si tam kamaráta, ktorému som nosil mlieko z obedu. Bol to kocúr. Ale o tom som nechcel. Chcel som o tom, s kým som sa stretol na Bájnych tvoroch. Boli to draci.
Staré príbehy nás učili báť sa ľudí, ktorí majú pri svojom boku kocúra a draka. Boli to samotní pekelníci, čo sa naťahujú s krvilačnými zvieratami. Draci nikdy neboli zvieratá. Sú to prastaré bytosti, ktoré si hľadali svojich žiakov. Každý čarodejník stretne svojho draka. Bez toho by nebol čarodejník. Môžete sa naučiť nejaké čáry- máry s čarovnými prútikmi, hrabať sa jedmi a veštiť budúcnosť. Ale to vám pomôže akurát vtedy, keď chcete nejakú babu dostať do postele a túžite sa predvádzať. Chvastanie vám ale v skutočnom čarodejnom svete nestačí. Môžete vlastniť neviditeľný plášť od škriatkov, môžete vlastniť magický meč vykutý trpaslíkmi niekde v podzemí. Ale to vám nikdy nebude stačiť. Skutočná mágia je pri kocúrovi a drakovi.
Tak, ako rytier potrebuje meč a koňa, čarodejník potrebuje kocúra a draka. Kocúr sa dostane do šikmých uličiek a drak je mocný učiteľ. Povráva sa, že existujú len červení, zelení, čierni draci. Ešte sú zlatí a strieborní. Nepripomína vám toto označenie niečo? Presne tak, sú to heraldické farby a kovy. Nie je dôležité akú má farbu drak, dôležité je ako ho vidíme my. Tak ako heraldika je o symboloch, tak je drak symbolom tej farby, ktorú milujeme v srdci. Čarodejníci majú obrovský výber, ktorou cestou sa podujať. Ja som sa pobral zelenou farbou a vybral som si zeleného draka.
Môj drak na mňa dáva pozor. Je to mágia, ktorej nikdy nerozumie inkvizícia. Je to mágia, ktorej nerozumejú tí, čo hľadajú vkuse peniaze. Teda králi a všetci tí zlatokopy, ktorí si neuvedomujú bohatstvo. Skutočné bohatstvo je niekde inde ako v truhliciach.
Ako čarodejník som zažil nejednú príhodu, kde som potreboval draka. A jedného dňa som zatúžil po drakovej ochrane najviac na svete. Ja vám ju rád poviem.
Šiel som si do šenku zohriať kostru. Ani som sa nedostal k stoličkám, keď na mňa dedinčania ukázovali prstami. Netrvalo dlho a vyhodili ma cez okno, vraj ma hľadá inkvizícia. S rozbitou gambou som trielil vôkol jazera do starého lesa. Podľa povestí bol ten les plný oblúd, beštií, vlkolakov a ďaleko horších vecí. Keď som uvidel pred sebou rozzúreného diviaka, utekal som až tak, že som spadol zo skaly. Keď som videl hĺbku kam padám, omdlel som. Zobudil som sa pri ohni a dračích očiach. Usmial sa na mňa a povedal ustráchaným hlasom. „Mal by si si zajesť. Tu je nejaká divina, med zjeme spoločne a potom sa ponúkni paradajkami, ja ich od mala nemôžem ani cítiť.” Ja som sa na neho otočil a vedel som, že som našiel svojho draka. Nikdy mi nenapadalo, že budem čarodejník! Za pár dní ma našiel kocúr. Vtedy som pochopil všetky tie poznámky a úškrny od vyučujúceho. Aj on bol čarodejník. Nevedel som čo bude, inkvizícia chytala čarodejníkov a ja som poriadne nevedel, čo do úst. Ale našiel som si svojho draka, preto som bol šťastný.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára