Už dopredu hovorím, že
budem sarkastický. Je istá skupina ľudí, ktorej sarkazmus vadí,
preto mám k vám nasledujúcu prosbu. Ak vám tento článok patrí,
pošlite mi prosím na účet 5000 eúr. Veľmi rád navštívim
Filipíny a dám si do kože pribíjať klince, lebo som voči vám
spáchal hrdelný zločin. Úprimne sa vám ospravedlňujem a dúfam,
že mi raz odpustite za tento ozrutný skutok.
Pevne verím, že sa v
tomto článku nájdete a zatúžite ma hodiť na hranicu. Vďačne
vám poslúžim, lebo ja som tak trochu masochista a rád mám
publicitu, keď mi niekto ubližuje. V každom prípade ja vás z
celého srdca obdivujem a napíšem o čom sa chcem dnes baviť.
Budem veľmi srdečný a
priateľský. Dobrota je mojim menom a preto si tento článok nazvem
veľmi mierumilovne a chvályhodne. Drahí priatelia, tento článok
je tak trochu o vás, nazývam vás snobskí čitatelia. Pomocou
niektorých svojich príhod a skúsenosti mi dovoľte napísať vám
tak trošku od pľúc ako vás veľmi obdivujem.
Čo je to snobský
čitateľ? Ja viem, že sa nezhodneme na jednotnej definícií, veď
k čítaniu (ehm, k prezeraniu písmen) máme všetci vlastné
príbehy. Zhodneme sa na tom, že čitateľ je človek, čo číta
knihy. Snobský čitateľ je čitateľ, ktorý musí intelektuálne
veci čítať. S veľkou hrdosťou v srdci priznávam, že snobský
čitateľ som ja. Vždy držím ruku v knihe, aby sa na mňa pozerali
ľudia a ukazovali prstom. Veľmi ma poteší pohľad druhých ľudí,
keď sa na mňa pozerajú sťaby som fetoval. Vtedy do môjho vnútra
príde nový pocit. Ak sa voľakto pozrie na mňa s obdivom, srdce
piští blahom, ja si vezmem hrebeň a začnem sa česať. Som drsný
chlapec a čítam len drsné knižky, ale to s tým nesúvisí.
Snobský čitateľ nikdy
nepôjde do knižnice. Knižnice a knihovníci sú jeho úhlavní
nepriatelia. Pretože on chce mať všetky knihy doma na poličke. V
knižniciach podľa neho pracujú zakomplexovaní dementi a knihy sú
tam staré a páchnu po acetóne. V knižniciach človek nájde
knihy, o ktorých sa nerozpráva počas sledovania Mrakodrapu, preto
pre snobského čitateľa nie sú dôležité. Knižnice neposkytujú
intelektuálny obraz doby, predstavujú voľačo divné. Však ste už
boli dakedy v knižnici, nemusím vám písať ako to vyzerá.
Snobský čitateľ tam nevkročí, lebo je to pod jeho úroveň.
Takisto z knižnice sa nedajú požičať knihy domov navždy.
Snobský čitateľ nikdy
nevojde do antikvariátu, nikdy si nekúpi knihu odtiaľ. Ako hovoril
jeden môj vyučujúci na vysokej škole, „majte rozum!“. Čo vás
napadne prvé slovo pri slove antikvariát? Len mi prosím vás
nepíšte, že antikvariát vo vás evokuje niečo magické a
tajomné. Sentimentálne reči si nechajte, keď budete svojim drahým
polovičkám vypisovať, že ich nechcete stratiť a podobné
zmysluplné veci. Nech mi nikto netvrdí, že antikvariát v ňom
neevokuje staré knihy. Prečo snobský čitateľ nikdy nenavštívi
antikvariát? Pretože nie je zberateľ.
Snobský čitateľ má
obrovský literárny prehľad, vie napríklad, že Coelho a Kafka
nežili v jednom storočí. Vskutku veľmi obdivuhodné a daroval by
som mu svoj 9 ročný plat za takéto výkony. Takisto miluje všetky
knihy, o ktorých sa hovorí a nevie povedať, čo na nich miluje.
Dokáže 4 hodiny rozprávať o tom aký je Coelho super, aké
nádherné poviedky píše Dominik Dán a keď sa ho človek spýta a
o čom to je, otvára ústa a začne hovoriť o počasí. (PS, veľmi
ma poteší ako mi budete dotknuto písať o tom ako nenávidím
Coelha a Dominika Dána.)
Snobský čitateľ vie akú
knihu mám kúpiť frajerke, mame, kamarátovi, hárekrišnovi a ja
neviem komu ešte. Úprimne sa priznám, že takého človeka
potrebujem aj keď si idem kúpiť do potravín jedlo. Možno by mi
poradil, že čo si mám kúpiť na večeru. Či to bude syr alebo
rybacia nátierka.
Snobský čitateľ sa rád
prezentuje koľko toho prečítal. Zabudol však, že čítanie knihy
je tak trošku ako žiť život. Život nie je šprint, ale maratón.
Snobskému čitateľovi sa nejako podarí prečítať za deň 8 kníh.
(Z toho trikrát prečíta Vojnu a mier.) Takisto necíti potrebu
hovoriť o tom aké tie knihy boli skvelé a ako sa od nich nedokázal
odtrhnúť odbehnúť na WC. (Veru, domácnosť, kde ten človek číta
knihy musí voňať hnojom a senom od králikov.)
Snobský čitateľ je
veľmi skromný a strašný introvert. Keď sa niekto o knihách
rozhovorí, on tam príde s úsmevom na perách. Strepe sa to do
stredu publika, skloní gebuľu na zem a povie. „Keď človek
prečíta za deň Marxov Kapitál, tak ho nejako bolia oči.“
A potom odíde preč.
Takže
ja uzatváram svoju homíliu o snobskom čitateľovi. Je možné, že
ste takého čitateľa ešte nenašli. Je možné, že ich stretávate
mnoho. Musím sa vám priznať s úcty k druhým ľuďom. Som
schizofrenik a preto som písal viacmenej o sebe. Prosím, buďte ku
mne dobrí!
S
úctou a láskou
snobský
čitateľ
PS:
Dúfam, že ste sa urazili do nepríčetnosti a teraz režete voodo
bábike ruky a zuby. Už viem prečo ma bolí ta osmička.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára