45 cm

Bol to veselý piatok, zaspal som v električke a povozil som sa po celej Prahe asi trikrát. Doteraz neviem ako som sa doterigal domov. Ráno ma ani nebolela hlava, ani mi nebolo zle. Vedel som, že druhý deň nebudem slopať. Preto som sa hodil do sprchy a lial na seba horúcu vodu. Moja milá nebola doma, zašla pozrieť rodičov.

„No ty sa odtrepeš preč a ja si musím navariť sám. Vieš čo? Ešte raz to spravíš a nechám ťa tak.“ Napísal som jej. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať, „Budem poslušná a zajtra ti spravím koláč, pretože ťa nechcem stratiť ty moja lásočka jediná. Cmuk.“ Napísala mi a ja som sa hurónsky škeril.

Dohodol som sa s kamarátom, že sa zastaví. A tak som ho zaviedol do šenku, ktorý bol ukrytý v pivnici.. Hodil som mu na stôl syr a obrovský kus chleba a cesnakovú pomazánku. Zakúril som v krbe a zapálil som zopár sviečok.

„Občas mám pocit, že by som sa mal narodiť v 19. storočí, obdobie romantizmu by bolo pre mňa.“ Rozhovoril sa, keď pil víno a ja limonádu.

„Prečo? Tak máš rád smrť?“ Usmial som sa.

„Ani nie, skôr ide o tú romantiku. Veď som od mala romantik, stále sa mi smejú preto. Je to aj dôvod preto lebo nemám ženu a nikdy ju mať nebudem.“ Hovoril hlasnejšie.

„Prečo sa ti vysmievajú?“ Opýtal som sa ho.

„Ja neviem, ale vždy, keď ma niekto vidí, začne rozoberať to prečo som single a vraj si za to môžem sám.“ Odvetil mi.

„Akí charizmatickí priatelia.“ Povedal som s miernou dávkou irónie.

„To veru hej. Prečo som ešte nestretol tú pravú? Som šťastný a dobrý človek, mám síce svoje muchy, ale inak som fajn. Ako mám na sebe pracovať, aby som tú pravú stretol? Vieš, čo to je za pocit, keď ťa každá ženská odkopne, nedá ti šancu a ľudia okolo teba si nevedia vážiť, čo majú?“ Trošku už kričal.

„Viem.“ Povedal som mu.

„A ako si sa s tým vyrovnal? Mňa to už nebaví. A po pravde, reči typu, že nemôžem mať všetko, mi nepomáhajú. Alebo to, že veľmi preháňam alebo, mať tvoje problémy. Ja som človek, ktorý niekoho potrebuje. Nebudem sa hrať na socku, že mi to je jedno. Áno, je mi z toho do plaču, čo je na tom, že som citlivý človek, ktorý potrebuje lásku?“ Vravel mi.

„Aha, absolventi Harwardu.“ Zasmial som sa schuti. Je veľmi dojemné tá situácia, keď je človek dlhodobo single (alebo vkuse) a mnoho jeho známych začne s hlbokými analytickými štúdiami, prečo ten človek je single. Škoda, že akadémia vied nemá odbor „Teória medziľudských vzťahov“, vedel by som o dostatočnom výbere uchádzačov.

„Ja to nechápem, čo som komu urobil. Však som nikdy nikomu neublížil. Prečo sa mi všetci tak kruto pomstievajú. Vieš, párkrát som si začal s nejakou babou a vždy to bolo, nedá sa, neviem, možno, atď, atď. Alebo z nej vyšlo, že je zadaná. Chápeš to? Jeden večer sa so mnou bozkáva, druhý večer mi napíše smsku, ahoj, prečo môj priateľ nemôže byť ako ty?“ Hovoril a hovoril a ja som mu otvoril ďalšiu fľašku.

„Keď som mal 23, hrozne som sa zamiloval do jednej slečny. Ale strašne, vyše roka ma držala a motala mi hlavu. Skvelá baba, vyše roka mi motala hlavu. Dopadlo to veľmi poeticky. Napísala mi, že či mi nevadí, že ona dakoho má a že pri ňom myslí na mňa a tak sa cíti ako, že ho podvádza.“ Povedal som.

„Vidíš, to je pravé to. Klasika. Nevyjde to, lebo je tam nejaký problém, ktorý sa nevie vyriešiť.“ Hovoril.

„To nesúhlasim, toto je zbabelosť, úbohosť a odporná sebeckosť. Klasika by bola, keby sa tam dačo pekné udialo. Asi ako keď človek stretol na jednej ceste vlakom jednu babu a potom ju o rok a pol stretol úple náhodou, keď behal po Plzni a ona si ho pamätala.“ Usmial som sa.

„Tak si spoznal svoju milú?“ Opýtal sa ma.

„Áno. Chceš počuť ten príbeh?“ Usmial som sa. Na niektoré veci človek nezabudne, ani na to ako stretol jedného decembrového dňa vo vlaku dievča.

„Jasné. Ešte som ti to nikdy nepovedal, ale so všetkých známych si ty jediný, kto má normálny vzťah. Ty jediný si ten, ktorý neťahá frajerku všadiaľ. Ty si taký, že keď bez nej nie si, nedáš zreteľne najavo ako ti chýba. Mám ťa hrozne rád za to ako pristupuješ k životu a ako bojuješ o svoje šťastie.“ Povedal mi a ja som sa na neho pozrel tými svojimi veľkými hnedými očami.

„To asi bude tým, že ma mamka zasvätila bohu Marsovi. Aj ja ťa mám strašne rád a obdivujem ťa za mnoho vecí. Máš v sebe niečo krásne, s čím sa chceš rozdávať. Teším sa, keď te kvet v tebe začne kvôli niekomu rásť. A pokračuj ďalej.“ Povedal som mu.

„Myslíš si, že raz niekoho stretnem tak ako ty?“ Opýtal sa ma.

„A ty si to snáď nemyslíš? Ja viem, čo ti je. Si človek, citlivá bytosť so všetkým čo k tomu patrí a strašne ťa rozčuľuje ten náhly záujem od druhých ľudí ti pomôcť. Ok, sarkazmus stranou, budem chvíľku vážne. Tie charizmatické bytosti, čo ti vešajú na nos samé sentimentálne kecy, si vážne myslia vážne, že ti pomáhajú. Sám som si tiež prešiel kdejakými hovadinami. Mne ľudia toľko sprostostí povedali, že prečo som single, že to je tým, že sa príliš snažím, potom že sa nesnažím, potom, že robím tie a také chyby a ja neviem čo. Dojemné bolo, keď mi chlapec o 10 rokov mladší začal dávať rady, kde robím tú a tú chybu. Takisto bolo hrozne veselé, keď mi ľudia hovorili, že nie som na vzťah pripravený. Časom po niektorých skúsenostiach som pochopil, že vzťah je normálna prirodzená vec, ktorá prichádza a odchádza. Jednoducho, prídu vzťahy strašne povrchné, keď si uvedomíš, že s tým človekom nemá zmysel sa pajediť. A potom prídu vzťahy s ľuďmi, ktoré sú hlboké. To je to skutočné priateľstvo. To, keď vidím aký si človek a keď sa trápiš, tak som s tebou. Nezačnem ti začnem dávať rady a ešte primitívne ako chorá vrana.“ Povedal som, napil som sa limonády a pokračoval som vo svojej homílii.

„Vieš koľko sebeckých dievčat som stretol počas života? A ty takisto. Jednoducho, si chlap a si unavený z toho, že sa máš vkuse snažiť, zatiaľ čo tá spasená princená bude čakať a po čase ťa odkopne, lebo sa bude snažiť niekto iný. Ja osobne som si uvedomil také 2 základné problémy, ktoré tento svet napadli. Jeden je ako píše D. Adams. Základný problém tejto planéty je ten, že sú ľudia nešťastní. Druhý problém podľa mňa a Bélu je ten, že z tradičných hodnôt sa stáva porno.“ Zasmial som sa.

„A tak to asi áno.“ povedal mi.

„Áno, dobývanie ženy je vkustku nádherná vec. Ale nie je to opakované snaženie sa získať niečie srdce, keď ten človek žiadne srdce nemá. Máš kopec nádherných vecí v sebe na rozdávanie, ale občas treba aj brať. A potom spoznáš ženu, s ktorou sa budete doplňovať a uvidíš ako to bude.“ Usmial som sa.

„A prečo ma stále vie vytočiť, keď mi dakto hovorí, že mám ísť na to pomaly, raz rýchlo. Však tí ľudia sa mi snažia pomôcť.“ Hovoril a bol voľajaký zmätený.

„To je jednoduché. Oni si myslia, že sa ti snažia pomôcť. Dnešný svet je posiaty falošnými altruistami, ktorí chcú páchať dobro a pomáhať. V skutočnosti sa ich ego snaží zdvihúť tým, že taká osobnosť ako ty si nevie rady v jednej veci.“ Zasmial som sa.

„Ale to nemyslíš vážne, sú to kamaráti!“ Nedal sa.

„Kamarát je človek, ktorý sa s tebou trápi, ktorý na teba vytrvalo čaká, ktorému nevadí ako hovorila jedna dáma, že mu zavoláš o 4.tej ráno. Títo ľudia nerobia nič iné, len chcú, aby si o nich rozprával ako veľmi ti pomohli a že len vďaka nim sa máš na svete šťastne. Tí ľudia nikdy nebudú riešiť svoje problémy. Oni budú riešiť tvoje.“ Hovoril som.

„A tak niečo na tom ešte bude. Ale prečo ma to vždy vie rozčúliť?“ Čertil sa.

„45 centimetrov.“ Usmial som sa.

„Myslíš?“ Opýtal sa ma.

„Sam dobre vieš, čo je tých 45 centimetrov. Ide o to, že niektorí ľudia sa ti pod ňu dostanú a zneužívajú to. Jednoducho tam to je o tom, že oni sa dostanú pod tú hranicu 45 centimetrov a snažia Ti všetko pod tou hranicou pomáhať. Tých 45 centimetrov stačí. Nie je dobré, keď sa ľudia dostanú pod tú hranicu a zneužívajú to. Pretože všetky tie sentimentálne rady sú len preto, aby sa ti snažili vyrovnať a očakávajú, že o nich budeš všade rozprávať. A týmto končím svoje písmo sväté.“ Hovoril som.

„To je pravda, mnoho ľudí sa chce dostať pod tú hranicu a veľmi skoro.“ Povedal.

„Poďme drichmať.“ Naznačil som.

Ľahli sme si na pôjd, každý na jednu posteľ. Rozprávali sme si zážitky o tom ako sme sa vozili po Prahe a celé tie veci prespali. Keď sme zaspávali, riekol, „Aj tebe sa stalo, že ti nejaká baba povedala, že ťa má rada ako brata?“ Hovoril. „Hej a potom sa prestala ozývať, takej len dynamit do vlasov strčiť.“ Povedal som a sny ma dostali inam.

Druhý deň ma privítala úsmevom, keď som robil polievku. Posadil som ju k stolu, nabral polievku a keď jedla, opýtal som sa. „Máš ma rada ako brata, však?“ Čertil som sa. Pozrela na mňa a riekla, „Veď dočkaj ty lotor, keď dojem tu polievku! Z postele sa nedostaneš a tam ti ukážem aké súrodenecké city k tebe prechovávam.“ A pri vôni zemiakov a cesnaku sa dvaja ľudia ponorili k sebe.