sobota 9. novembra 2013

Bojovný Ján rozmlátil v Košiciach chytrý telefón kladivom

Košické podniky si pamätajú obrovské spektrum životných osudov. V jednej malebnej krčmičke, kde čašníčka je viac spitá ako hostia, chodieval na pivo lukratívny dobrodruh života. Jeho meno bolo tajomné, magické, siahodlhé, voňavé octom a amoniakom. Inými slovami, páchol po moči. Bojovný Ján mal napísané v občianskom preukaze. Chodieval mestom oblečený veľmi sporo, niekedy iba v bielej plachte.

Bojovný Ján mal v životopise napísané, že ovláda Jawu, MySQL, C mínus- mínus, harryho pottera a bledomodré veslá. Chodieval teda do tej krčmy a modlil sa za spásu ľudstva. Písal básne do časopisu Rudá vatra a fajčil pozbierané listy v mestskom parku pri stanici. Keď potreboval písať eroticky, ukradol z drogérie persil a spolu s listami bafkal ako starí otcovia v kresle zo starých príbehov, mýtov a legiend.

Bojovný Ján písal výhradne krvou. Keď mu doniesli písací stroj, aby majstro mohol pracovať, rozplakal sa. Vraj toľko kosatiek v mori položilo životy za tento písací stroj. A to nie je správne, pretože niekto trpel pritom, aby sa mal on lepšie. Ja som trpel, keď som sa dostal k bibliografii Bojovného Jána.

Bol to chrabrý milenec s duchom kata. On prežil všetko. Tak ako Urbana Evitiková prežila všetko, on prežil úplne všetko. Prežil mor, choleru, ebolu, bolehlav, štyri fľašky čuča. A to ho nepoložilo.

Ale, ako z úvodu do Terminátora, doba sa zmenila. Prišla doba, keď všetka romantika pominula. Do duší ľudí sa zapísali stroje. Tie malé, odporné, škaredé beštie. Boli vykonnejšie ako ľudia, pretože vedeli lepšie počítať. A to počítali iba v nulách a jednotkách. Presne tak, prišiel vek počítačov. Vek, kedy človek prestal byť človekom a začal byť smartom.

Keď prišiel čas počítačov, Bojovný Ján chodieval od jednej internetovej kaviarni k druhej. Vzal si na disketu vírus a nahrával. Sám ten vírus naprogramoval. Keďže jeho programovacie schopnosti boli na úrovni doby neolitickej, disketa sa radšej sama zohavila. Skrátka a dobre, on napísal v txt súbore tieto slová

#include <visual studio.h>

main ()
{
for (;;)
{
printf (“Bojovný Ján je moja spása!\n”);
}
}

A čudoval sa, že tieto slová nenapadnú svet.

Pracoval do noci na ďalšej verzii programu ako zničiť počítače. Namiesto printf napísal pryntf a ono to nešlo a nešlo. Vážne nechápal kde robí chybu.

Jedného dňa odišiel do PantaRhei a zatúžil po knihe o hackingu. Keďže knihy v PantaRhei boli usporiadané logickými metodami usporiadania dokumentov podľa Kláry zo školy Markíza de Sadé, Bojovný Ján si zobral domov Recepty podľa Zdenky Studenkovej.

Podľa stanovených vedeckých metodík, ušiel do Focusu a ukradol všetky počítače. Jeden vopchal do trúby, do ďalšieho strčil citróny a jeden hardisk obalil v trojobale.

Nenávidel počítače a preto bojoval ako len vládal. Veľmi trpel, že ľudia trávia viac času za počítačom ako sa rozprávajú o živote. Bojovný Ján mal manželku, volala sa Božena. Každý večer, keď prišla z práce, zatúžila po nejakej nehe, láske, rozhovore, pokore, ľudskoti, živote. Ale on sa jej nemohol venovať, musel na internete hľadať postupy a metodiky ako ochrániť ľudskú spoločnosť od tej hávede, čomu hovoríme internet. Sám písal rôzne glosy a nejednú causerie o tom ako trpí národ v otrockom svete internetu.

Božena sa na neho vykašľala a žila si svoj život. Spoznala sa s príjemný šarvancom, ktorý s ňou chodieval kŕmiť kačky, predvádzal sa pred ňou a chytil ju za ruku. Jedného večera pozeral tento pár Godzillu z roku 1954 (tú stiahli z internetu a nekúpili si ju prostredníctvom firmy BASF) a tam sa to odohralo. Godzilla chytila do rúk vlak a žuvala ho ako voľajakú šmakotu, oni dvaja sa prvýkrát pobozkali.

Bojovný Ján bojoval srdcom, dušou a telom. Obetoval svoje telo za to, aby zničili internet, počítače a všetky iné nástroje zlého srdca. S Boženou sa stretli raz v električke zo Štadióna Lokomotívy na Amfiteáter. Hrala tam Angry birds na chytrom telefóne a on to videl. Jeho srdce puklo, samotný kráľ Lear nebol taký utrápený ako Bojovný Ján.

Bojovný Ján si kúpil fľašku čuča a šiel sa zabiť. Ešte predtým navštívil predajňu Samsung. Rozbil sklo a vytiahol telefón. Ukradol to a prišiel domov. Zobral kladivo a rozmlátil ten telefón ako vládal. Dal do toho celé svoje utrápené srdce. Potom vypil desať litrov čuča a pichol si do žily jed.

Na jeho poslednej básni bol úryvok. „Smart phone a Angry birds mi prebrali ženu. Táto doba už nie je pre mňa.“


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára