Záhradník

Padal sivý sneh, stromy boli bez listov a vrany krákali ako besné. S kolegom sme sa smiali, že vyjdeme na stromy a dáme im chleba s rumom. Zvonil mi každú chvíľu telefón a pol dňa som hľadal chybu v skripte. Našiel som, bol to jeden apostrof, div som nezošedivel. (Ešte raz nech sa mi dakto posmieva, že som kancelárska krysa a že neviem nič o poriadnej práci, pošlem ho k skriptom.) Nebol to dobrý deň, bol stresový a hektický.

A tak som šiel z práce domov unavený a spotený. Chytala ma túžba zájsť na karamelové pivo a hodiť ich pár do seba. Dohodli sme sa pomaličky a šli. Nevadilo by mi strieskať sa do nemoty, predsa po posledných dňoch som na to aj mal celkom nárok. Tuším, že aj ona by to pochopila. Ale nestalo sa tak. Rozlúčili sme sa a ja som šiel domov po Malej strane a myslel na Nerudových Trhanov. Bol som strhaný. Taký pocit, keď máte rozopnutý kabát a vonku je 10 stupňov pod nulou a je vám to jedno.

Doma ešte nebola, preto som zašiel do šopy a dusil som kapustu v sude vlastnými nohami. Vždy mi to zlepšilo náladu a smiali sme sa, že je to krásna pedikúra. Hrozne ma to rozosmialo a zacítil som jej vôňu. Kúzelný pocit, stojíte v sude s kapustou, kapusta po kolená a cítite niečo tak nádherne živé. Tie dve vône sa krásne prebíjali a ja som dostal záchvat smiechu, div som nespadol na papuľu a nerozbil som si ju.

„Ty si pil!“ Ozvala sa, ako vždy elegantná s prísnym pohľadom.

„Ale nie, ja som nepil. To som len chytil nostalgiu.“ Povedal som jej.

„Isto, preto ťa nájdem v šope a máš po kolenách kapustu. To si celý ty. Dýchni na mňa, ty paskuda!“ Prezradila.

Ja som vyšiel z toho suda a pobozkal som ju. „Fuj, to teda bola skúsenosť!“ Povedala mi a pohladila po tvári.

„Idem sa osprchovať, bo inak zdochnem.“ Povedal som jej a šiel do sprchy. Tam som na seba namydlil všetko, čo v kúpeľni bolo.

Zašiel som voňavý do kuchyne, kde sedela. Kreslila si na papier a písala tam nejaké sprostosti. Kalkuloval som, že zisťovala, či si to všimnem. Všimol som si a preto som ju chytil za ruku. „Preklínam tvoju repu.“ Povedal som jej. „A potom budeš toledský škrtič, čo?“ Opýtala sa ma a ja som sa rozosmial.

„Mal si náročný deň, keď si sa tak opil?“ Riekla mi tajomne.

„Počas vysokej školy som mal predmet za vysoký počet kreditov, kde som sa naučil ignorovať rýpanie.“ Ohradil som sa.

„Budem už dobrá.“ Zaiskrila očami a napila sa kávy.

„Tomu sama neveríš. Čo si vystrájala v práci?“ Opýtal som sa. Všimol som si ako v nej heglo.

„Myslíš si, že zo mňa vyžaruje negatívna energia a mnoho zlého?“ Spýtala sa úplne vážne.

„Ak áno, je to moja vina, nemal som ťa nikdy zviesť. Ja mám otázku, ktorá godzila ti robí siahodlhé analýzy osobnosti?“ Dokopal som sa k týmto odvážnym slovám.

„Máme to v práci teraz veľmi hektické a náročné. Je možné, že nám skončí jeden projekt a mňa...“ Pozrela sa úplne vážne na mňa.

„Čo teba?“ Odvetil som a prisunul sa k nej.

„Asi ma vyhodia z práce, lebo som neschopná, nemám dobrý vplyv na ľudí a mám kopec chaotickej práce.“ Prezradila a pozerala sa do zeme.

„Ešte raz a ľudsky.“ Nadvihol som obočie. Zasmiala sa, ale bolo jej do plaču.

„Tak, čo sa stalo?“ Opýtal som sa jej.

„Máme kolegyňu, ktorá každého dobre pozná, lebo ona vie odhadnúť človeka a tak mi povedala, že by som si mala dať pauzu, lebo som chaotická, nevyrovnaná a neusporiadaná bytosť.“ Povedala mi.

Na niečo som si spomenul a povedal.

„Smradľavá ľompa, to je všetko. Pri akej príležitosti ti to povedala? Čo chaotické sa stalo?“ Zarecitoval som akoby z Erbena.

„Mala som toho hrozne veľa a ja som nestihla odoslať faktúru. A teraz ma kvôli tomu vyhodia.“ Bola čoraz smutnejšia a videl som jej, že je zlomená. Ako hovorieval môj starý dobrý Charles Dickens po takých skúsenostiach, „Ja vážne neviem, prečo ten chlapec plače.“

Chytil som ju za jej studenú ruku a usmial sa. „Ale veď ty nie si fakturantka.“ Povedal som jej. Nejako mi to hlava nebrala.

„To nie, ale ja som to sľúbila. Problém bol ten, že ja som na to zabudla a potom už na mňa bľačala.“ Hovorila, furt tichšie a tichšie.

„Som na teba pyšný, že s takou obludou vôbec vydržíš. Neboj, aj keby ťa vyhodili z práce, budem tu stále pre teba.“ A dal som jej pusu.

„Tak si to zhrňme, s kým to ja vlastne žijem? Si chaotická, neusporiadaná bytosť, máš bryndzu v hlave namiesto mozgu, ďalej?“ Usmial som sa a už sa smiala aj ona.

„Vraj všetko veľmi analyzujem a riešim, mám zlý prístup k ľuďom a na každého prenášam zlé, negatívne myšlienky.“ Povedala mi a zasmiala sa.

„No a kto by po takom prístupe neprenášal negatívne myšlienky? Och, takých mám najradšej, raz ju pozvi na večeru, minule sa mi rozbil teplomer, ale tá ortuť sa ešte dá využiť.“ Kedysi som rozmýšľal, že začnem písať medicínske skriptá.

„Vraj som chaotická cundra. Ona mi počas pracovnej doby ropzráva o tom ako nemá problém svojho manžela podvádzať. Nevie si vážiť, čo má. A mne hovorí, že som ešte mladá chudera, čo všetko vidí naivne a príliš rieši a má zo života chaos. Vraj ma prestaneš baviť o pár rokov a budem si hľadať cez internet milenca. Pretože ona je praktická žena a ja nič neviem o medziľudských vzťahoch. Mňa to tak ponižuje, povedz, že si nikdy nenájdeme milenca, milenku!“ Povedala mi.

Boli to dojemné slová a ja som sa rozosmial. „Počuli sme božie slová. Ja ti nemôžem spraviť analýzu osobnosti? Keďže aj ja som ten, čo vkuse všetko rieši a analyzuje.“ I povedal som.

„No daj.“ Zasmiala sa.

„Zhrňme si to teda. Takže si tá, ktorá vkuse niečo rieši, áno?“ Začal som vypočúvať.

„Veru tak.“ Bolo jej vidieť na očiach ako čaká na nejakú hovadinu, čo tresnem.

„Niekto problémy musí riešiť. Iní by sa mali plaziť kanálmi. Ďalej?“ Opýtal som sa.

„Som chaotická, lebo si neviem utriediť prácu.“ Poctivo začala a hodila na mňa taký pohľad, že som mal chuť sa viac zaujímať o jej telo.

„Pošlem ťa na kurz ako si nájsť milenca po internete, aby sa ti zväčšila efektivita práce. Preplatia mi potom faktúru?“ Hovoril som po tichu a už som aj dumal kedy to do kalendára napíšem.

„Vraj som cundra.“ Ticho zašepkala.

„To, čo robíš so mnou v posteli je naša vec, čo ju potom. Keď sme už pri tom, nejdeme do postele?“ A pošteklil som ju po nohe.

„Ty fiškus, čo máš zasa za lubom?“ Opýtala sa ma túžobným pohľadom.

Zobral som ju na ruky a kráčal som s ňou do spálne. Ľahli sme si oblečení na posteľ, chytili sa za ruky a pozerali ako horia sviečky.

„Ďalej?“ Opýtal som sa jej, keď si pomaly rozopínala blúzku.

„Vraj si nájdem milenca.“ Pozrela si ma celkom voňavým, teplým pohľadom.

„Drahá moja a kto už len teba by chcel?“ Opýtal som sa jej, chytro si na mňa ľahla a začala si tu blúzku rozopínať rýchlejšie.

„Ak teda nemáš záujem, môžem si vziať gumový oblek na chudnutie.“ Rozoskošne sa usmiala a už sme obaja mali dole aj nohavice.

„Kvietkované spodné prádlo?“ Opýtal som sa jej pomaličky.

„Neľúbi sa azda? A ja, že sa o tie kvety chceš starať.“ Opýtala sa provokatívne.

Nebudem písať ako to pokračovalo. A tí, čo nemajú fantáziu, odporúčam čítať Dejiny urológie, zväzok 3.

Ráno sme sa zobudili obaja niekde inde na posteli, spálňa vyzerala ako po výbuchu, každé vybavenie postele bolo bohvie kde. Všimol som si jej zahodené spodné prádlo, obaja sme sa smiali a pritúlili sa k sebe.

„Čo budeme dnes robiť, drahý? Je sobota predsa.“ Formulovala svoj bádateľský dotaz.

„Ja by som sa začal starostlivosťou o kvety.“ Usmial som sa.

„Tak dobre, ty záhradník.“ Rehotala sa.