piatok 29. augusta 2014

O hnusných ľuďoch, čo nečítajú a keď čítajú, sú horší ako ja!

Už dlhšiu dobu som nepísal o knihách. Je to asi spôsobené tým, že vôbec nemám čas čítať knihy. (Dobre, mainstream sa na mňa nehodí, začnem teda inak.) Dovolím si povedať, že dnešný blog bude urážať, dehonestovať a ponižovať všetkých povrchných čitateľov. Preto vás všetkých prosím, keď sa nájdete v článku, nezabudnite ma olajkovať a odporúčiť ďalej. Ale hlavne nadávať na tých ďalších, zlých ľudí. Pretože táto doba je ozrutná, samé medúzy behajú po svete! Iba ja som ten dobrý, ktorý trpí!

Keďže je moderné (a hlavne veľmi jednoduché) písať v bodoch, napíšem i ja zopár bodov. Ale čím začať? Začnem tým, kto je povrchný čitateľ. Povrchný čitateľ je človek, čo vlastne ani nečíta. Maximálne si zájde do kníhkupectva, vytiahne nejakú knihu z regálu a zapíše si nejakú múdru myšlienku. Chce pôsobiť noblesne a inteligentne. Preto častokrát trepe dve na tri, rozpráva odveci. (Trochu mi to pripomína vedecký štýl písania. Aký je vedecký štýl? Keď je viac textu pod čiarou ako normálne.)

1. bod: Povrchný čitateľ sa nerozpráva nikdy o knihách!

Situácia: Predstavme si voľajaké noblesné kníhkupectvo. Nebudem názov uvádzať, vyvoďte si to sami.

Dvaja ľudia stoja pri Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi. Obaja sú povrchní čitatelia.

Jeden: Čítal si? Myslím si, že ma veľmi saturované myšlienky.
Druhý: Isteže! A jeho nádych blesku! Včera som si uvedomil jeho akcesovanú publikovanú hodnotu adresovanú inému publicistovi.
Jeden: Ja mám na Hviezdoslavovi najradšej jeho rým duše.
Druhý: Vieš čo je najhoršie? Že naša generácia už ho nemá rada! Pri tom to je taký duch poézie a národ vône!
Jeden: Presne tak priateľu! Všimni si, že dnešné deti len sedia za facebookom, twittrom a inými oštarami! Je mi z toho na zvracanie.

(Pozn. autora: Mne je na zvracanie z nich dvoch. Všimnite si inak ako sa stráca pri takých ľuďoch sila slov.)

2. bod: Povrchný čitateľ nemá problém s dokazovaním, že je lepší

Situácia: Stojíte na úseku Žilina: Martin. Pri Strečne čakáte v nekonečnej rade, pretože kamionisti musia ukázať svetu, že sú kráľmi cesty.

Vy: To je jeden z najhorších úsekov asi na celom Slovensku.
On: Už by si chcel byť doma, že?
Vy: Iste. Len tak si pustiť vaňu. Alebo si dať zmrzlinu so škoricou.
On: A čo knižky?
Vy: Čo s nimi?
On: No, ja sa najviac teším ako si sadnem doma do postele a budem čítať knihu.
Vy: A akú?
On: To ešte neviem.
Vy: Aha, tú.
On: A prečo ty nečítaš knihy? Si nula!
Vy: Prečo by som nečítal?
On: No, lebo sa na ne netešíš.
Vy: Som viac ako 15 hodín v aute.
On: No a čo? Si horší človek ako ja! Ja čítam stále! Prídem domov stále z práce, čítam si knihu. Potom mi manželka hovorí, že by som mal ísť spať, lebo ju ruším! Ale keď to čítanie je silnejšie ako ja.


(Pozn. autora: Aké dojímavé!)

3. bod: Neznášam ľudí, čo nečítajú!

Situácia: Oslavujete narodeniny a ako darček dostanete knihu. (Zabudnime na fakt, že darčeky človek dostáva preto, aby mal radosť. Hoc, vy ste dostali darček preto, aby ste hovorili o svojom darcovi, že vám zmenil život. Pri všetkej úcte, to už zaváňa ezoterikou.)

On: Pozri, dovolil som si kúpiť ti túto knihu.
Vy: Ďakujem. A ako sa ti darí?
Niekto ďalší: Čo si dostal?
Vy: Knihu.
Niekto ďalší: To nepoznám. Čakry? Ty také veci čítaš?
Vy: (Cítite sa trapne a preto urobíte kľučku, že sa nebojíte nových vecí. Ale prichádza na scénu povrchný čitateľ.)
On: A ty si už čo prečítal?
Niekto ďalší: Ja nečítam knihy. Nikdy som si k nim nenašiel vzťah. (Pozn. Autora: Veru, takí ľudia naozaj sú a dokonca sa s nimi dá aj zhovárať.)
On: A čo si už v živote dokázal?  (Pozn. Autora: Aký to má súvis? Vždy ma inak pobavia také otázky. Pokiaľ na mňa útočí človek, že čo som v živote dokázal a číta pri tom nejaké gebuziny o čakrách. Prepáčte, ale musím sa rehotať ani divý.)
Vy: No, skočme radšej po pivo.
On: Žiadne také! Bavme sa o knihách.
Vy: Prečo?
On: Pretože ten, kto nečíta knihy, je úbožiak.
Vy: Dôvod?
On: No dôvod je ten, že ten človek je ochudobnený. (Pozn. Autora: Ja neviem prečo, ale od istých skúseností mi altruisti teda neskutočne lezú krkom.)
Vy: Ale veď to je jeho vec, čo robí.
On: No nie úplne. Taký človek ja úplná nula pre spoločnosť. Uráža ma svojou existenciou.
Vy: Zrejme bude dobrý nápad prejsť k tomu, aby sme sa teda zhovárali o knihách.
On: Výborne. Máš nejaký tip?
Vy: Idiot.
On: Ty si idiot!
Vy: Ale veď taký sčítaný človek a nevieš o osude Leva Nikolajeviča Myškina!


4. bod: Koľko kníh za deň ste prečítali?

Ja osobne asi 2. Bolo to na skúšku z umelej inteligencie. Ale nečítal som register. Počíta sa aj to?

Situácia: Ste v knižnici. Vyberáte si niečo na čítanie. Príde On!

On: Čo si to čítaš?
Vy: Zatiaľ nič. Akurát si tu pozerám Trhanov od Jana Nerudu.
On: To som dal za deň!
Vy: Čože?
On: A ešte som k tomu zhltol Malostranské povídky a RUR!

(Pozn. autora: Áno a vypil si pri tom pur.)

Vy: No dobre.
On: Koľko kníh za deň si prečítal najviac?
Vy: Čo ja viem, či vôbec jednu!
On: To si čo za človeka! Ja som dal za deň Citadelu, Troch Kamarátov a ešte som si dal aj všetkých Zaklínačov!

Vy sa napajedíte a odídete preč. Ani sa vám nedivím.

5. bod: Kiežby bolo viac času na čítanie!

Situácia: V MHD.

On: Och, ja som musel dnes v robote pracovať.
Vy: Aj ja v práci pracujem.
On: Ale nemáš to také ťažké ako ja.
Vy: Ako to môžeš vedieť?
On: Lebo ja robím programátora.
Vy: A ja administrátora.
On: Ale ty nepíšeš v Jave Hello world!
Vy: Nie, to vážne nepíšem.
On: No! A vidíš to! Teraz by som potreboval prísť domov.
Vy: To je vážne niečo kruté, keď človek ide z práce domov.
On: Ale ja by som si chcel čítať knihy.
Vy: Však čítaj!
On: Ty tomu nerozumieš.
Vy: Máš pravdu, ja tomu nerozumiem.
On: No! Pozri. Ja prídem domov a čaká ma tam frajerka. Ona nerada číta knihy. Chce sa rozprávať o tom, aký bol deň! Lenže ja si chcem niečo prečítať! Nie počúvať tie jej ženské kraviny. Chápeš to? Nemám čas čítať knihy!
Vy: Tak v tom prípade je len jediná pomoc pre teba.
On: Aká?
Vy: Najvyšší čas dať výpoveď.

Čo dodať na záver? Úprimne? Iritujú ma tí ľudia z jedného prostého dôvodu. Snažia sa pôsobiť arogantne a nadradene. Len preto, aby dokázali ostatným, akí sú skvelí. Drahí povrchní čitatelia, ja vám niečo poviem. Vy neukazujete ostatným, že ste lepší ako oni. Ale to, že ste obmedzení vlastným egom.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára