Pred nejakým časom sme
šli skupina na pivo. Zaujímavý rozhovor sa z toho vykľul.
Ja: Počuj Filoména.
Ideme zajtra na pivo? Ideš s nami? Ja len chcem vedieť kvôli
rezervačke.
Filoména:
BOWLING!!!!!!!!!!!!!!!!!
No rozumiete tomu? Človek
sa jej spýta, či pôjde s nami na pivo a ona mi tu začne hovoriť
názvy športov. Ešte mohla napísať ŘÍZKY!!!
Ja. Obavám sa, že
nerozumiem. Pôjdeš teda alebo nie?
Filoména: Nie, však idem
s kolegami na bowling. Nechápeš??????
Ja: Ok, tak sa uvidíme
inokedy. Uži si to.
Filoména: Je to ťažké.
Ja: Čo je ťažké?
Filoména: So mnou je to
ťažké.
Ja: Všetci si vyberáme,
čo nás formuje.
Filoména: Vieš aké to
je, keď je to s človekom ťažké?
Ja: Ešte mi to potešenie
Pánboh nedoprial.
Filoména: To je tak, že
človek má toho veľa, nestíha a nemá na seba čas.
Milostivý otče, urob pre
mňa niečo. Daj mi to pod stromček. Nauč podaktorých ľuďoch
chápať slovo irónia. Hoci, toto je už dosť sprostý sarkazmus.
Minule sa ma niekto inak pýtal, aký je rozdiel medzi iróniou a
sarkazmom.
Vysvetlíme si. Irónia
zjemňuje a je to pozitívne slovo. Keď sa niečo pokašle, človek
na to ironicky povie. Napríklad: Idete v električke a niekto páchne
dosť smradľavo. Smrdí to tak, že vás štípu oči a naláda je
tiež mizerná. Keď chcete použiť iróniu, poviete. „Vidím, že
oblečenie pána vonia akoby použival Azurit.“
Sarkazmus je ostrý,
útočiaci nástroj. Vyššie v rozhovore som ho použil.
Pokračujeme ďalej v
rozhovore.
Ja: Netráp sa, určite sa
ešte stretneme v jednom veľkom objatí.
Filoména: To nie je také
jednoduché. Pretože so mnou je to ťažké. Ja musím chodiť do
práce.
Ja: Ja tiež chodím do
práce.
Filoména: Ale ja v tej
práci musím aj pracovať. Vieš, ja musím šéfovi reportovať
veci. Musím mu písať správy a ešte aj vodku piť.
Ja: Piješ v práci?
Filoména: Niekedy je to
také zlé, že tomu podľahnem. Ale nikomu nehovor. Bude to naše
malé tajomstvo.
Ja: Koľké to šťastie,
že existujú ľudia, ktorí vedia udržať také citlivé informácie
a nikomu ich nezdôveriť.
Filoména: Ty si zlatý
chlapec. Mám ťa rada. Škoda, že sa nestretávame častejšie.
Ja: Tvoje slová sú
ambróziou pre moju dušu.
Filoména: Aha, ty si na
tú dušu. Hihihi. Prečo? Ešte si nemal sex? To si neschopný alebo
gay?
Ja: Ja som druid. Ja sa
dokážem milovať iba so stromami.
Filoména: Ako to?
Ja: No, občas to na mňa
príde, tak sa emocionálne zaangažujem do nejakej Jelše. Alebo do
vŕby. Všetci si svoje potrebujeme ako môžeme.
Filoména: Môžem sa ťa
niečo intímne spýtať.
Ja: Ja na to čakám už
od rána.
Filoména: Chcel by si mať
sex so ženou?
Tu ma káralo povedať, že
možno aj áno, ale s tebou radšej nie. Predsa len, žena, čo pije
vodku v práci, to nie je pre mňa. Ja si tú potechu na loži chcem
užiť. Nie, že keď sa budeme váľať ako prasatá pred korytom,
tak budem riešiť, či dotyčná má čas a čo je s ňou ťažké.
A hlavne, prečo je to komplikované.
Mimochodom, toto nie je
ani komplikované, ani zložité. Princezná chce zo seba robiť
dôležitú. Ani to jej veľmi nejde. Asi by podaktorých ľudí bolo
vhodné prihlásiť do kurzu: Ako nebyťehm. Prvá kapitola: Stačí
byť človekom.
Pokračujme ďalej.
Ja: Počuj, ja som sa ťa
len pýtal, že či ideš na pivo alebo nie.
Filoména: Nezahováraj.
Ja: Ok, idem ja dačo
robiť. Maj sa pekne.
Filoména: Nevieš
rozdýchať, že si ešte nemal sex ,čo?
Ja: Neviem rozdýchať, že
som ho nemal s tebou.
Filoména: Ja sa ti páčim?
Ale vieš, ty nie si môj typ. Si tučný ako diviak. Mal by si
schudnúť a chodiť do fitka. A ešte by bolo dobré, keby si mi
hovoril ako sa nevieš predo mnou ovládať. A že si prestal pozerať
porno, lebo máš moju podobizeň.
Ja: Ale keď ja už
nevydržím. Nad posteľou mám kríž a tam sa vešiam vždy, keď
ma napadnú také myšlienky. Naštastie mám skvelú spolubyvajúcu,
čo mi bije klince do rúk i nôh.
Filoména: Prečo
nepretiahneš ju?
Ja: Pretože ja mám hnidy
na vlasoch a jej taký človek nevyhovuje. Predsa len, je medička.
Filoména: Tak si kúp
šampón proti lupinám. Vieš čo, v pondelok si vyberieme obaja
dovolenku. Pôjdeme do drogérie a kúpim ti šampón.
Veru tak. Spasiteľský
komplex. Ach, ako ja ľúbim takých ľudí. Idú sa o vás starať,
ale sami so sebou to majú ťažké. Viete čo, ja som už zažil
všakovaké veci na rande. S jednou som prespal na stanici, ďalšiu
som učil azbuku, inej som doniesol slnečnicu z vlaku, kde vôňa
parfému prebíjala cibuľa. Ale ešte som so žiadnou babou nešiel
do drogérie, aby mi kúpila šampón na vlasy.
Ja: To je pozvanie?
Filoména: Áno. Ale ako
kamaráti. Len ako kamaráti. Lebo, keby si sa do mňa zamiloval,
skončil by si veľmi ťažko.
Z toho, čo čítam teraz
po sebe, sa neviem udržať a tak po nej slintám.
Ja: Počuj Filoména,
včera sa mi s tebou snívalo.
Filoména: A čo? Bola som
tam pekná?
Ja: Veľmi. Také krásne
veci sa mi snívali, až som mal lepkavý paplón. Ty bohyňa.
Filoména: Ty prasa!
Sviňa, úchyl! Určite si to rád robíš doma a myslíš pri tom na
mňa! Fuj!
Ja: Ja pri podobných
obradoch myslím na kvičanie prasiat.
Filoména: A to som chcela
zrušiť bowling a ísť ti pomôcť, aby si bol šťastný.
Ja: A ja som ťa takto
sklamal.
Filoména: Áno. Myslela
som, že sme kamaráti. A ty si mi takto ublížil. Som čistá,
nepoškvrnená duša. Takto ma pošpiniť.
Bože, bolí ma z toho
hlava. Milujem také egohoničky, dôležité, do toho spasiteľské
komplexy a ešte sa tvária, že sú moje osudové ženy. Nie ste.
Ste mi úplne ukradnuté. Pôvab máte ako ohrievané párky z veľkej
noci a váš dar príťažlivosti ste stretili akonáhle ste otvorili
hubu. Poprosím vás, nekomunikujte so mnou. Ja sa vás bojím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára