Internetoví hrdinovia: Večne zaneprázdnený a dôležitý človek!

Dnes ma inšpiroval článok k písaniu tohto blogu. Nebude to ani tak o facebooku, ale o internetových hrdinoch. Poprosím vás, drahí hrdinovia, prestaňte sa mi ozývať. Pokiaľ potrebujete pomôcť, zmeňte si lekára a doprajte si nejaké lieky na srdce. Ja vašu ťarchu nevyliečim, skôr vy vyliečite mňa, pokiaľ ma prestanete otravovať.

Večne zaneprázdnený a dôležitý človek!

Ani nevieme odkiaľ sme ich spoznali. Kedysi nám prišli zaujímaví, možno sa nám (pokiaľ šlo o opačné pohlavie) páčili a očakávali sme, že niečo z toho bude. (Mal by som ako drsný chlap písať, že ja som nič nechcel. Ale áno, chcel. Ja neviem kto vymyslel tú idiotskú vlastnosť, že pokiaľ sa mi niekto páči, tak sa mám pred všetkými tváriť, že ja ju vlastne nechcem, aby som bol väčší človekochlap.) Alebo šlo o človeka, ktorý sa nám javil ako skvelý kamarát, atď.

Ako šiel ďalej priebeh? „Čau, ideme s kamarátmi na pivo, poď s nami.“ V tomto okamihu začne plejáda výhovoriek, od vzniku sveta až po vyhasnutie kométy dakde v Užhorode počas náletov jednotiek kamikadze. Nedá sa, nemôžem. Keď ty sa mi ozveš vždy vtedy, keď ja toho mám hrozne veľa. Ten človek je večne zaneprázdnený. Ani to nepovie: „Vieš čo, dnes sa nedá, pôjdeme inokedy.

Situácie počas dňa: (Hádam vás to nenapadne si to mýliť so stalkingom.)

Ráno:

Vy: Čau, minule som ťa videl v autobuse. Škoda, že som si to nevšimol skôr, mohli sme pokecať.

On: Ale nebolo by o čom, ja ráno do práce študujem knihu o obočí a základy cievnej chirurgie dokopy. (Inak, ide to dokopy možno tak ako Sandokan a prešovské jatky.)

Od 9.30 do 11.45 (pripojený na všetkých komunikačných platformách. ICQ, gtalk, facebook, vlastný jabber, všetko.)

Vy: Čau, jak sa darí? Počuj, dnes by som skočil na obed na jedno pekné miesto. Skočme spolu, však to máme 10 minút cesty.

On: Ja mám veľa práce, ani obed dnes nebude. My pracujúci musíme makať a dokazovať výsledky.

(Zabudol som, že moje pracovné aktivity sa venujú sledovaniu párenia sa opíc so žabmi v priamom prenose.)

Obed: (Keď ho stretnete na obede.) (On tablet v ruke s najnovšími fotkami samého seba od rána do večera na instagrame.)

Vy: Ahoj, jak sa máš? Čo dnes dobré majú?

On: Neviem, ja sa venujem altruistickej analýze derivátov uhľovodíkov s lupeňom ruží. Mám toho hrozne veľa. Však si vyber nakladaný kaktus, alebo dačo iné.

(Ani len neskúšajte nájsť tie slová, čo znamenajú. Však to nedáva zmysel.)

Poobede: (čas, keď sa organizuje pivo.)

Vy: Ideme na pivo? Zatiaľ sme Majo, Feri, Janči a Ďula.

On: Och, ja mám dnes tarotové karty o eklimenácii duševnej hygiene astrálnych svetov pomocou metódy Diridonda.

(Neviem prečo ma ľudia potrebujú upozorniť na to, čo robia. Pýtal som sa, či ide na pivo, nie aký ma program.)

Večer z piva.

Vy: Čau, tak ako?

On: Strašne veľa. Museli sme dnes operovať bez rukavíc a ešte k tomu nám spadlo celé HRM a CRM a GRM a PRM a FRM a C6H6. Ani si nevieš predstaviť koľko toho mám veľa.

(Ako hovorievajú iní: Najvyšší čas dať výpoveď.)

Čo ste si inak všimli? Čo majú spoločné tieto situácie? Iste, vôbec sa o vás nezaujímajú a vkuse melú tí ľudia o sebe.

Do čerta: Všetci toho máme veľa. Všetci máme dni, kedy prídeme ráno do práce a smer radi, že si stihneme kúpiť večeru a myslieť na niečo pekné. Ale tak na druhej sme ľudia a vážne nepotrebujeme každého oznamovať, že dnes mi popadali systémy. Alebo, že som zmazal databázu a zálohovanie ani nevieme, čo je. Alebo, že máme uzavierky, treba písať diplomovku a čo ja viem čo všetko. A už imbecilita mi príde oboznamovať to cez internet.

To je zatiaľ všetko. Nabudúce o inom. Prosím, sledujte ma aj na facebooku.