Bojovný Ján opäť ožil. Stretol som ho v Bratislave ako zvracia z mosta Apollo.
„Vidím, že si užívaš.“ povzbudil som ho.
„Od včera tu čakám ja dobrú šupu. Pretiahnem ju ako Winnetou Hatatitlu. Boha!“ a zvracal ďalej.
„Ale veď Hatatitla je kôň.“ povedal som mu.
„Ty nevieš o ženách nič. Si úbožiak, pretože používaš Ubuntu!“ povedal a zvracal ďalej. Je to zrejme
preto, lebo Ubuntu znamená človek a on to nechápal.
„Na základe toho, aký operačný systém človek používa, hodnotíš človeka?“ opýtal som sa ho.
„Jasné. Keby si mal Windows Vistu ako ja, rozbil by som ťa v Mínach. Na to treba mať inteligenciu!
Krista!“ kričal, buchal sa po hrudi a masíroval si rozkrok.
„Čo ti je, že zvraciaš? Skôr by ten efekt mal byť opačný.“ odvetil som mu.
„Jak opačný? Však ja som sexy chlap! Ženy po mne idú!“ kričal ani tur.
„Nádherný.“ súhlasil som.
„Len nechápem, prečo ma napína.“ dodal som.
„Čo si to povedal? Náhodou, ja som včera oprel jednu v Brne na stanici a večer som si to rozdal s
pornohviezdou. Vieš aké mám ja sexuálne skúsenosti? Však tebe musia zaplatiť bordel!“ kričal a
neustále sa pohrával s rukou vo svojom rozkroku. Asi na mňa chcel urobiť dojem.
„Zaplať!“ povedal som mu.
„Jak zaplať? Zarob si? Strč mi ústa medzi nohy a krič pri tom Bicykel.“ kričal Bojovný Ján z plných
pľúc a rozopínal si nohavice. Bol to nešťastný pohľad.
„Idem radšej preč.“ povedal som.
„Počkaj tu na tú fajnú cicu. Hneď ju dám. Keď mi to bude robiť, budem sa pozerať na teba, lebo viem,
že na takú nemáš.“ povedal Bojovný Ján.
A tak slečna nechodila. Po 15. minutách zvracnia do Dunaja sa Bojovný Ján počúral. Nevedel zadržať
moč a voňal asi ako, keby ste vypili 30 krakonošov a zaspali v opičinci.
„Idem jej volať. Možno sa zdržala. Príde a sex bude.“ hovoril mi.
Rozhovor vyzeral asi takto.
Žena: Prosím? Co chcete?
Bojovný Ján: Ahoj princeznička. Nemeškáš? Strašne sa na teba teším.
Žena: Co to tady melete? Tady jsou verejné záchody v Táboře!
Bojovný Ján: Ale chrustík môj, nezlosť ma ty čarodejnica! Uvidíš, budeme sa mojenkať! Cmuk.
Žena: Pane! Jste snad ožralej? Tady jsou toalety! Pokuď si nechcete rezervovat pisoár nebo kabinu,
okamžitě zavěste!
Bojovný Ján: Ale veď neboj, sex nebue. Ja chcem lásku. --- po tomto mu z istej časti tela začalo čosi
unikať.
Žena: Co to melete člověče? Jděte k čertu.
Bojovný Ján rozbil telefón. Kričal. „Tu dakto dostane po papuli. Krista! Pozabíjam, keď zistím, kto to
urobil.
Veru Bojovný Ján, zisťuj. To ešte nevieš, že ťa čaká onedlho vyberové konanie v dopravnom podniku
Liberec.
nedeľa 2. júna 2019
štvrtok 1. februára 2018
Mojej najdzivšej
Roztarhal sa mi gač medzi nohama,
to za to,
bo ty si taká nadaná.
Myslím na teba,
keď si strihám nechty na nohe.
Zastrihol som do živého,
krev ceče jak zo švini,
už sa mi zbiehajú sliny,
bo sa praží slanina a cibuľa na panvici.
Omámil ma tvoj parfém
viac ako nová vôňa v záchode,
čo som dostal za to,
že som niekoho naučil príkaz last.
Ty ležíš a drichmeš,
lebo si spachtoš a chceš,
aby som si pred tebou obviazal nohu a stukal pri tom,
zas a zas.
Slanina sa dopražila,
cibuľka tiež,
vstávaj a poď jesť.
Nevieš, kde máme leukopast drahá,
musím zalepiť tú dieru mezdi nohami.
Chcel som si to zacvaknuť zihrajskou,
ale márna snaha.
Som zvedavý ako sa tváriš,
keď čítaš tieto riadky
a mňa už niet.
Ráno mi bolo smutno,
ale poďme už von,
spoznvat svet.
A nenos pri mne tú sukňu,
lebo zasa nebudem pracovať
a bude na mňa zasa vrešťať
tá, čo miesto zubnej pasty
používa čučo, alpu a cesnak.
Večer spolu môžeme kuknúť
Vtáky v tŕni, Esmeraldu a Karola Konárika.
to za to,
bo ty si taká nadaná.
Myslím na teba,
keď si strihám nechty na nohe.
Zastrihol som do živého,
krev ceče jak zo švini,
už sa mi zbiehajú sliny,
bo sa praží slanina a cibuľa na panvici.
Omámil ma tvoj parfém
viac ako nová vôňa v záchode,
čo som dostal za to,
že som niekoho naučil príkaz last.
Ty ležíš a drichmeš,
lebo si spachtoš a chceš,
aby som si pred tebou obviazal nohu a stukal pri tom,
zas a zas.
Slanina sa dopražila,
cibuľka tiež,
vstávaj a poď jesť.
Nevieš, kde máme leukopast drahá,
musím zalepiť tú dieru mezdi nohami.
Chcel som si to zacvaknuť zihrajskou,
ale márna snaha.
Som zvedavý ako sa tváriš,
keď čítaš tieto riadky
a mňa už niet.
Ráno mi bolo smutno,
ale poďme už von,
spoznvat svet.
A nenos pri mne tú sukňu,
lebo zasa nebudem pracovať
a bude na mňa zasa vrešťať
tá, čo miesto zubnej pasty
používa čučo, alpu a cesnak.
Večer spolu môžeme kuknúť
Vtáky v tŕni, Esmeraldu a Karola Konárika.
streda 6. septembra 2017
Mojej milej
Topole osudu,
vŕby šťastia,
oceán plný rýb
a ty za mnou rýchlo príď.
Budem ti čítať Winetua,
kde erdžia kone
a vybielim naše tváre
na záclone.
Zohrejme si wifonku,
do ktorej som pridal aj čakanku
a potom sa spolu prejdime od vchodu
ku altánku.
Pásme spolu kravy, kozy
a barana.
Poďme do Pardubic
a ty vyskočíš
ako Saxana.
Ref:
Bol raz jeden Peter,
čo muziku mal rád.
Borovička, čučo a alpa,
vždy mi zahnal hlad.
vŕby šťastia,
oceán plný rýb
a ty za mnou rýchlo príď.
Budem ti čítať Winetua,
kde erdžia kone
a vybielim naše tváre
na záclone.
Zohrejme si wifonku,
do ktorej som pridal aj čakanku
a potom sa spolu prejdime od vchodu
ku altánku.
Pásme spolu kravy, kozy
a barana.
Poďme do Pardubic
a ty vyskočíš
ako Saxana.
Ref:
Bol raz jeden Peter,
čo muziku mal rád.
Borovička, čučo a alpa,
vždy mi zahnal hlad.
piatok 7. apríla 2017
Jeden zaujimavy personalista
personalista: mate skvely zivotopis, uzasne! ste genialny kandidat
ja: ale ja nemam zaujem menit pracu.
personalista: poprosim telefonne cislo.
ja: ako som povedal, stracate nado mnou cas...ja nemam zaujem menit pracu. Som smece.
personalista: Viete, informaciu o firme, kde by ste pracovali, vam nemozeme poskytnut. To, az keby ste slubili, ze tam pojdete na pohovor.
ja: Ale ved ja nemam zaujem.
personalista: takze Java programator? Aku mate skusenost? 3 roky?
ja: Ja ani neviem Javu do Windowsu nainstalovat.
personalista: A co napriklad SQL?
ja: tam som totalna lama. Vzdy pri drop all databases na mna kricia. //to znamena, ze zmaze vsetky databaze, pokial to vobec funguje//
Personalista: vyborne, takze si pisem pokrocily.
ja: Asi to ukoncime. Dovidenia.
o 2 mesiace opat email
personalista: ta co?
ja: ta nic.
personalista: mam pre Vas pracovnu ponuku.
ja: naozaj nemam zaujem menit pracu.
personalista: Ide o firmu IBM. Je to senior C developer.
Ja: ja neviem ani hello world v C napisat.
personalista: Preco sa tolko podcenujete?
ja: ja sa nepodcenujem. ja len vravim, ze nemam zaujem.
personalista: Preco vlastne chcete zmenit pracu?
Slucka a opona
ja: ale ja nemam zaujem menit pracu.
personalista: poprosim telefonne cislo.
ja: ako som povedal, stracate nado mnou cas...ja nemam zaujem menit pracu. Som smece.
personalista: Viete, informaciu o firme, kde by ste pracovali, vam nemozeme poskytnut. To, az keby ste slubili, ze tam pojdete na pohovor.
ja: Ale ved ja nemam zaujem.
personalista: takze Java programator? Aku mate skusenost? 3 roky?
ja: Ja ani neviem Javu do Windowsu nainstalovat.
personalista: A co napriklad SQL?
ja: tam som totalna lama. Vzdy pri drop all databases na mna kricia. //to znamena, ze zmaze vsetky databaze, pokial to vobec funguje//
Personalista: vyborne, takze si pisem pokrocily.
ja: Asi to ukoncime. Dovidenia.
o 2 mesiace opat email
personalista: ta co?
ja: ta nic.
personalista: mam pre Vas pracovnu ponuku.
ja: naozaj nemam zaujem menit pracu.
personalista: Ide o firmu IBM. Je to senior C developer.
Ja: ja neviem ani hello world v C napisat.
personalista: Preco sa tolko podcenujete?
ja: ja sa nepodcenujem. ja len vravim, ze nemam zaujem.
personalista: Preco vlastne chcete zmenit pracu?
Slucka a opona
piatok 24. februára 2017
Úprimný
V akej demokracii žijeme? Viete, ja som vysokoúprimný človek. Som taký úprimný, že som odvážny. Lebo odvaha sa rovná úprimnosť1.
Viete, ja, keď som bol malý, chodil v televízii seriál o chlapcovi, čo si mohol robiť všeličo. Raz podpálil susedom trávu na záhrade, potom sa im vymočil pred dvere a vždy mu to prešlo. Bol mojim veľkým vzorom, lebo bol úprimný. Úprimnosť nie je len o odvahe, ale aj o tom, že sa vymočím pred susedovým vchodom a sám sa tam označím. Však mu prejavujem nenávisť.
Žil som životom veľmi zaujímavým. Hoci som si nevážil sám seba, to je predsa nepotrebné. Treba byť úprimný. Mojim snom bolo jedneho chlapca zo sídliska kopnúť do zadku. Raz sme tak v lete išli po ulici a on mal biele nohavice. Ja som sa rozbehol a kopol som ho do rici. Jeho otec mi energicky vylepil. Nikto sa ma nezastal. Viete, úprimnosť je aj o tom, že ste na všetko sám.
Ďalší príbeh bol ten, že som rád páli drevo. Ale čo tak zapáliť les? Viete, ja mám veľmi rád, keď niekoho naštvem. Raz som podpálil les a hájnik prišiel k rodičom, že chce, aby zaplatili pokutu. Stačilo sa polroka túlať po meste, rodičia sa o mňa báli, tak mi odpustili všetko.
Lenže moja úprimnosť pokračovala. Mal som kamaráta, ktorý sa volal Tono a ten sa zaľúbil do jednej Simony. Ona však mala iného chlapca, ale Tono o tom nevedel. Ani neviete aké potešenie mi spôsobilo, keď som vycapil tú fotku na instagram a ukázal mu to. On plakal a ja som sa tešil radosťou, že aspoň 5 minút sa cítim ako úprimný chlap. Lebo úprimnosť je aj o slzách.
Tono sa so mnou prestal baviť a ja som ho za to nenávidel. Však mňa predsa každý musí zbožňovať, obdivovať. Ja som vodca partií2. Tono chodieval na kurz kreslenia, preto som mu zničil palety. Rodičia boli na prášky a hodili ma do polepšovne.
V polepšovni bola zábava. Vždy som niekoho zbil, zmrzačil alebo napľul len tak niekomu do ksichtu. Lenže jedného dňa prišli za deťmi rodičia a za mnou nikto. Plakal som asi celý deň. Ale nikomu som to nepriznal, pretože úprimnosť je o slzách. Ale nie o mojich3.
Tie deti som tak nenávidel, že som im požral všetky dobroty od rodičov, čo dostali. Bolo mi z toho celý týždeň zle, ale tie ich rozplakané tváre! Tá ich bezmocnosť mi niečo urobiť. Tak im treba.
Strednú školu som nedokončil, pretože som sa nenaučil gramatiku. Nikdy som nevedel písať diktáty a prepadával som zo slovíčok z angličtiny. Čo je angličtina? Ja som sa chcel naučiť nemecky, pretože som chcel čítať Mein Kampf. Ono, na tom Mein Kampfe nebolo nič zvláštne, ale aký je to motivačný bonus, keď človek mláti koho chce a ohradzuje sa tým, že „ale ja som nevedel, že Hitler je zlo.“4
Počas práce, keď som mal 22 rokov, spoznal som tam jedneho chlapca. On bol čerstvo po rozchode a ja som mu pripomínal jeho bývalú priateľku. Furt som sa na ňu pýtal a nechápal som, prečo nie sú v kontakte. A jedného dňa som mu ju priniesol. Obidovaja sa rozplakali, bolo im to nepríjemné, ale ja som šťastný blahom. Opäť som niekoho nahneval.
No, kto si ešte chce so mnou zmerať sily? Som predsa úprimný. Močím na všetky posvätné knihy sveta, titulujem sa ako novodobý Jan Palach, novodobá Johanka z Arku a nemám problém každému povedať do očí.
O 10 rokov: To vymrel celý svet, že sa so mnou nikto nechce baviť?
Pozn.aut.: Teším sa, že ste sa našli v článku. Len pokračujte v podobnej činnosti.
Viete, ja, keď som bol malý, chodil v televízii seriál o chlapcovi, čo si mohol robiť všeličo. Raz podpálil susedom trávu na záhrade, potom sa im vymočil pred dvere a vždy mu to prešlo. Bol mojim veľkým vzorom, lebo bol úprimný. Úprimnosť nie je len o odvahe, ale aj o tom, že sa vymočím pred susedovým vchodom a sám sa tam označím. Však mu prejavujem nenávisť.
Žil som životom veľmi zaujímavým. Hoci som si nevážil sám seba, to je predsa nepotrebné. Treba byť úprimný. Mojim snom bolo jedneho chlapca zo sídliska kopnúť do zadku. Raz sme tak v lete išli po ulici a on mal biele nohavice. Ja som sa rozbehol a kopol som ho do rici. Jeho otec mi energicky vylepil. Nikto sa ma nezastal. Viete, úprimnosť je aj o tom, že ste na všetko sám.
Ďalší príbeh bol ten, že som rád páli drevo. Ale čo tak zapáliť les? Viete, ja mám veľmi rád, keď niekoho naštvem. Raz som podpálil les a hájnik prišiel k rodičom, že chce, aby zaplatili pokutu. Stačilo sa polroka túlať po meste, rodičia sa o mňa báli, tak mi odpustili všetko.
Lenže moja úprimnosť pokračovala. Mal som kamaráta, ktorý sa volal Tono a ten sa zaľúbil do jednej Simony. Ona však mala iného chlapca, ale Tono o tom nevedel. Ani neviete aké potešenie mi spôsobilo, keď som vycapil tú fotku na instagram a ukázal mu to. On plakal a ja som sa tešil radosťou, že aspoň 5 minút sa cítim ako úprimný chlap. Lebo úprimnosť je aj o slzách.
Tono sa so mnou prestal baviť a ja som ho za to nenávidel. Však mňa predsa každý musí zbožňovať, obdivovať. Ja som vodca partií2. Tono chodieval na kurz kreslenia, preto som mu zničil palety. Rodičia boli na prášky a hodili ma do polepšovne.
V polepšovni bola zábava. Vždy som niekoho zbil, zmrzačil alebo napľul len tak niekomu do ksichtu. Lenže jedného dňa prišli za deťmi rodičia a za mnou nikto. Plakal som asi celý deň. Ale nikomu som to nepriznal, pretože úprimnosť je o slzách. Ale nie o mojich3.
Tie deti som tak nenávidel, že som im požral všetky dobroty od rodičov, čo dostali. Bolo mi z toho celý týždeň zle, ale tie ich rozplakané tváre! Tá ich bezmocnosť mi niečo urobiť. Tak im treba.
Strednú školu som nedokončil, pretože som sa nenaučil gramatiku. Nikdy som nevedel písať diktáty a prepadával som zo slovíčok z angličtiny. Čo je angličtina? Ja som sa chcel naučiť nemecky, pretože som chcel čítať Mein Kampf. Ono, na tom Mein Kampfe nebolo nič zvláštne, ale aký je to motivačný bonus, keď človek mláti koho chce a ohradzuje sa tým, že „ale ja som nevedel, že Hitler je zlo.“4
Počas práce, keď som mal 22 rokov, spoznal som tam jedneho chlapca. On bol čerstvo po rozchode a ja som mu pripomínal jeho bývalú priateľku. Furt som sa na ňu pýtal a nechápal som, prečo nie sú v kontakte. A jedného dňa som mu ju priniesol. Obidovaja sa rozplakali, bolo im to nepríjemné, ale ja som šťastný blahom. Opäť som niekoho nahneval.
No, kto si ešte chce so mnou zmerať sily? Som predsa úprimný. Močím na všetky posvätné knihy sveta, titulujem sa ako novodobý Jan Palach, novodobá Johanka z Arku a nemám problém každému povedať do očí.
O 10 rokov: To vymrel celý svet, že sa so mnou nikto nechce baviť?
Pozn.aut.: Teším sa, že ste sa našli v článku. Len pokračujte v podobnej činnosti.
streda 14. decembra 2016
Dzifče
Hlava mi z tebe
čarneje.
Kavej mi mac
zaleje.
Kedz ja ce nescem,
bo ty plana.
Ale hlavne,
dluho sama.
Vraj ce chce
i Ďula s Margitu,
ta nebudzem
ja tarhac komunitu.
Nebuc pňak
a vežni si ju za ženu.
Však ona še teľo snaži,
že pri nej zapomneš i na Helenu.
Helen bula tvoja perša
láska.
Ty ši mal 19 roky a ona
19 percent.
Ale tota tu
ce chce.
A ona še tak snaží!
Kupe še v jarku,
a prichádza zos bažín.
Netreba ci dzifče, lásku,
žiadne take spletaniny.
Nečekaj na krásku,
šak ty ši aj tak zviera.
Ale daj jej šancu,
bo ona še teľo snaží.
Dokonca še presťahovala do mesta,
bo predtým jej domov buli lazy.
Ona kvôli tebe
futbal baví.
Chodzi s tvojima kamaratma
do karčmy.
I dojic kravy
pojde namiesto tebe.
A ty ju nechceš?
Šak ona je tvoja vyvolená,
ty ju sice nechceš,
ale ona do tebe zaľúbená.
Vyhrala ce v rulece
i športke.
I še o tebe stavila
za fľašku palenku
jak v Červenom víne.
Nebuc pňak,
vežni sebe ju.
Ona bandurky pozbiera,
i nakarmi švine.
Ref:
Znaš jak ci
budu kamaraci zavidieť?
Ani še odťahovať nebudú.
čarneje.
Kavej mi mac
zaleje.
Kedz ja ce nescem,
bo ty plana.
Ale hlavne,
dluho sama.
Vraj ce chce
i Ďula s Margitu,
ta nebudzem
ja tarhac komunitu.
Nebuc pňak
a vežni si ju za ženu.
Však ona še teľo snaži,
že pri nej zapomneš i na Helenu.
Helen bula tvoja perša
láska.
Ty ši mal 19 roky a ona
19 percent.
Ale tota tu
ce chce.
A ona še tak snaží!
Kupe še v jarku,
a prichádza zos bažín.
Netreba ci dzifče, lásku,
žiadne take spletaniny.
Nečekaj na krásku,
šak ty ši aj tak zviera.
Ale daj jej šancu,
bo ona še teľo snaží.
Dokonca še presťahovala do mesta,
bo predtým jej domov buli lazy.
Ona kvôli tebe
futbal baví.
Chodzi s tvojima kamaratma
do karčmy.
I dojic kravy
pojde namiesto tebe.
A ty ju nechceš?
Šak ona je tvoja vyvolená,
ty ju sice nechceš,
ale ona do tebe zaľúbená.
Vyhrala ce v rulece
i športke.
I še o tebe stavila
za fľašku palenku
jak v Červenom víne.
Nebuc pňak,
vežni sebe ju.
Ona bandurky pozbiera,
i nakarmi švine.
Ref:
Znaš jak ci
budu kamaraci zavidieť?
Ani še odťahovať nebudú.
pondelok 12. decembra 2016
Žofré
Čítam Angeliku
vo vani,
vonku prší.
Počuť len hlas detských saní,
a v televízore Williama Tella,
keď vystrelia šípy
z kuší.
Žofré je akurát v kapitole
a ja mám vo vnútri tela divné chvenie.
Myslím na jelene, opice a šimpanzy
a ich vzájomné trenie.
Zhasla elektrika,
pretože som neplatil účty.
Vstavám nahý z vane,
vonku pobehujú lane
a Pobegayev, Ľubarskij
a Jožko Kožlej.
Nahadzujem poistky,
aby som sa dozvedel,
čo Žofré, Angelika
a iné postavy.
Kniha však spadla
do rozpálenej vody.
Rovnako ako aj čučoriedky,
fen a fotka Gabriela Batistutu.
Sused si opäť objednal prostitútku,
aby jej mohol vyžalovať svoj spev,
pretože ona je panna
a on lev.
Kráčam po ulici
a klopem kamarátovi,
či sa nemôžem k nemu ísť okúpať.
Púšťa mi vodu,
požičiava uterák.
Ponúkne mi vianočku a sódu
a kartičku Diega Simeoneho.
vo vani,
vonku prší.
Počuť len hlas detských saní,
a v televízore Williama Tella,
keď vystrelia šípy
z kuší.
Žofré je akurát v kapitole
a ja mám vo vnútri tela divné chvenie.
Myslím na jelene, opice a šimpanzy
a ich vzájomné trenie.
Zhasla elektrika,
pretože som neplatil účty.
Vstavám nahý z vane,
vonku pobehujú lane
a Pobegayev, Ľubarskij
a Jožko Kožlej.
Nahadzujem poistky,
aby som sa dozvedel,
čo Žofré, Angelika
a iné postavy.
Kniha však spadla
do rozpálenej vody.
Rovnako ako aj čučoriedky,
fen a fotka Gabriela Batistutu.
Sused si opäť objednal prostitútku,
aby jej mohol vyžalovať svoj spev,
pretože ona je panna
a on lev.
Kráčam po ulici
a klopem kamarátovi,
či sa nemôžem k nemu ísť okúpať.
Púšťa mi vodu,
požičiava uterák.
Ponúkne mi vianočku a sódu
a kartičku Diega Simeoneho.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)